Správa o činnosti za rok 2022

Naša jaskyniarska skupina aj v roku 2022 aktívne pracovala na viacerých jaskyniarskych lokalitách sústredených najmä do oblasti Malých Karpát. Rok 2022 možno v celosvetovom kontexte vnímať ako ukončenie viacerých protipandemických opatrení. To sa u nás odzrkadlilo na najvyššom počte akcií (144) v celej histórii Speleoklubu Trnava. Systematický prieskum bol vedený najmä na štyroch ťažiskových lokalitách. Boli nimi Zbojnícka jaskyňa (79 akcií), Jaskyňa polomského potoka (35 akcií), Bana (8 akcií) a Jaskyňa Maruša (6 akcií), ktorá je spoločnou lokalitou s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie.

 

Zbojnícka jaskyňa (Dobrovodský kras)

Speleologický prieskum jaskyne neďaleko Chtelnice prebiehal fakticky celoročne. Ťahúňmi tejto lokality sú Tomáš Jurina, Štefan Lukačovič a Juraj Halama, ktorí so svojimi spolupracovníkmi aj v roku 2022 vytvorili výborný tím. Cieľom prác bola ťažba sedimentov najmä z priepasti a z východnej časti jaskyne. Intenzívne výkopové práce naznačujú aj počty vytiahnutých vedier. Toho roku ich počet dosiahol 10 000 (od začiatku transportovacích prác v júni 2021 dodnes je celkový sumár 17 500 vedier). Odťažením sedimentov sa v máji podarilo prepojiť Východnú sieň a priepasť už druhou chodbou. V mesiaci júl sa v priepasti ukázal nový smer chodby nazvaný Južná spojka, orientovaný kolmo na hlavný ťah jaskyne. Výkopové práce prebiehajú tak dobre aj z dôvodu mechanizácie ťažby pomocou dômyselného alveku vlastnej konštrukcie (overený na neďalekej lokalite Hradisko D10), ktorý mali možnosť vidieť na exkurzii aj účastníci jaskyniarskeho týždňa. Technický charakter akcie z 3. 9. nemá v Zbojníckej jaskyni, azda ani v širokom zábere speleológie doposiaľ obdobu. Ide o skúšku plnoautomatického elektrického navijaku. Unikátny pomocník sa skladá z riadiacej časti a samotného navijaku a oba segmenty sú samostatne uchytené o rúrovú konštrukciu. Okrem servomotora, prevodovky a jednotlivých elektronických súčiastok je všetko navrhnuté, vypočítané a programované Jurom Halamom, poskladané jeho rukami a financované z vlastných zdrojov. Režim prevádzky, priebeh rýchlosti a obmedzenia krútiaceho momentu je možné na mieste korigovať prostredníctvom potenciometrov a tlačidiel. Rozbeh aj dobeh má plynulý priebeh, čoho výsledkom je eliminácia hojdania vedra. Elektrinu zabezpečuje kufríková centrála Honda EU 10i. Výkon je vyše 80 vedier za hodinu na 16 m úseku s maximálnou ťažnou silou 50 kg. V priebehu siedmych akcií sa pomocou navijaku vyťažilo skoro 2500 vedier. Začiatkom októbra sa nainštaloval alvek z priepasti až do Východnej siene.

Jaskyňa polomského potoka (Kuchynsko-orešanský kras)

Začiatkom marca Matej Zvonár a Stanislav Volek začali sondovať v oblasti Mesačnej (496 m n. m.), konkrétne nad Polomským potokom v skalách, kde sa neďaleko nachádza Partizánska jaskyňa. Lokalita bola najprv pracovne označená ako Sonda Polomy, neskôr keď už bolo jasné, že pôjde o významnejšiu jaskyňu sa premenovala na Jaskyňu polomského potoka. Práce tu od začiatku mali charakter výkopových prác a celý profil jaskynnej chodby sa začal kopať od stropu. Dno nebolo zatiaľ dosiahnuté. Profil kopanej chodby smerujúcej na severovýchod je čo sa týka veľkosti na pomery Kuchynsko-orešanského krasu impozantný. Niekde výška aj šírka dosahujú niekoľko metrov. V jaskyni sú takisto zachytené morfologické znaky – rôzne skalopsy a vyhĺbeniny na povrchu chodby. Ide o unikátne tvary, ktoré v takomto rozsahu takisto nemajú v Kuchynsko-orešanskom krase obdobu. Fluviokrasový vznik jaskyne dokladá okrem spomenutých morfotvarov aj sediment obsahujúci obliaky rôznych typov hornín, ktoré tu v minulosti dotransportoval povrchový vodný tok. Navyše, v sedimente sa nachádza rôzny osteologický materiál, okrem iného aj časti medveďa hnedého. Zatiaľ nie je jaskyňa obdarená pestrou krasovou výzdobou, v sedimente sa však našlo viacero kvapľov. Aj za pomoci výkopových prác jaskyňa na konci leta, kedy bola zameraná, dosiahla dĺžku 16 m. Počas dní 17.9. a 18.9. sa uskutočnil nultý ročník Víkendu na Jaskyni polomského potoka. Akcia sa vydarila, účastníci boli spokojní a z jaskyne opäť ubudlo niekoľko kubíkov sedimentu. Martin Kučera, jaskyniar zo Spelo Bratislava a učiteľ na ZŠ v Smoleniciach počas roka 2022 viedol na škole jaskyniarsky krúžok. Práve deti z tohto krúžku navštívili jaskyňu v strede novembra. Takáto aktivita je veľmi vítaná a potrebná. Deti mali možnosť zúčastniť sa na výkopových prácach, nazrieť do jaskyne a presitovať časť vyťaženého materiálu a prispieť tak do zbierky osteologického materiálu, ktorý jaskyňa ponúka.

Predčasný vianočný darček dostali dňa 23.12. jaskyniari Matej Zvonár a Stanislav Volek v podobe voľnej chodby v dĺžke asi 6 m, ktorá je prvým takýmto voľným priestorom v jaskyni. Objavy možno budú pokračovať aj naďalej, keďže tu bol identifikovaný prievan. Navyše koncom roka dosiahol sumár vyťažených vedier z jaskyne počet 5 000.

 

 

 

 

Vajsáblova priepasť (Plavecký kras)

Okrem technických príprav v jaskyni za účelom sprevádzania účastníkov jaskyniarskeho týždňa sa rok 2022 niesol vo Vajsáblovej priepasti v znamení vyliezania rôznych častí jaskyne pomocou horolezeckej techniky, odkiaľ na nás číhala čierňava. Prác sa zhostil spolu so svojim tímom Boris Blaškovič (Speleo Strážov, Tribeč). Vyliezol viacero perspektívnych, ale aj menej perspektívnych miest. Potvrdil predstavu, že kanálik vedúci do Prítokovej siene, ku ktorému sa v minulosti dostal aj Matej Zvonár nie je perspektívny z dôvodu, že by šlo o namáhavé práce. Naopak za perspektívne označil miesto nad koncom Vysnívaného meandra, kde sa prítokové kanáliky zbiehajú do centrálnej pukliny. Bolo tu objavných zopár metrov a dalo by sa tu pokračovať prácami v závale. Jaskyňu navštívili 6.9 a už 9.9. nasledovala ďalšia úspešná akcia. V tento deň sa Borisovi spolu s Davidom Mikušom podarilo vyliezť miesto nad sintropádom, ktorý ústi do Siene Speleoklubu Trnava. Podarilo sa im vyliezť asi 25 m. Komín síce končí zúžením, ale podarilo sa im objaviť miesto s najkrajšou krasovou výzdobou v celej jaskyni. Ide o snehobiele náteky rôznych tvarov, na niektorých miestach pripomínajúce slonie uši z jaskyni Driny. Spoluobjaviteľ jaskyne Driny Imrich Vajsábel by sa akiste potešil takejto výzdobe aj v jaskyni pomenovanej po ňom. Koncom novembra boli tieto miesta domapované a jaskyňa tak dosiahla dĺžku 367 m s hĺbkou 179,5 m.

 

 

Bana (Plavecký kras)

Po odtopení snehu sa naša partia púšťa aj do technicky náročnej lokality Bana na Zárubách. Keďže po pevnej stene jaskyne ani stopa, každá jedna časť musí byť pažená, čo si vyžaduje aj transport každého segmentu ručne od lokality Nad Čertovým žľabom až po sondu. Ženie nás vpred túžba po objave jaskyne, možno podobnej Vajsáblovej priepasti. Ešte počas zimy tu lokalizujeme viacero odtopených miest. Najmä severozápadná časť sondy je veľmi zaujímavá. Je odtopená, vychádza z nej mierny prievan a navyše z nej v minulosti vylietali netopiere. Aby sme mohli pokračovať v severných častiach sondy, padne rozhodnutie rozšíriť paženie na tento smer a pokúsiť sa nájsť pevnú stenu. Tomuto počinu však na povrchu bráni obrovský balvan, ktorý je potrebné rozbiť. Počas dvoch akcií v priebehu mája sa nám to darí a už nám nič nebráni rozobrať severnú stranu výdrevy a rozšíriť ju o cca 1,2 m. To sa deje počas júna, kedy sme narazili v severnej časti na náznaky niečoho pevného. Viackrát sa nám tu otvárajú dutinky odkiaľ vanie prievan. O pevné časti v severozápadnom smere kotvíme dokonca rozšírené paženie. Na nasledujúcej akcii v júli sme však zistili, že vôbec nejde o pevnú stenu, ale opäť iba o väčší blok. Plní rozčarovania lokalitu opúšťame, no nevzdávame sa. Dokazuje to aj akcia začiatkom októbra, kedy sme tu previedli výkopové práce do hĺbky. Lokalitu sme tak pripravili na zimné sledovanie odtopených miest a výduchov.

 

Jaskyňa Maruša (Plavecký kras)

V jeden z prvých jarných dní roka sme zahájili výkopové práce v Jaskyni Maruša, kde v minulosti pôsobili naši predchodcovia z O.S. Dolné Orešany. Tá sa nachádza severne od bukovského kameňolomu, v chatovej oblasti Sokolské chaty. Poňali sme ju za spoločnú lokalitu spolu s plaveckými jaskyniarmi, na ktorých území sa lokalita nachádza. Prvé akcie išli veľmi dobre, pretože sa začalo s ťažbou materiálu prakticky od povrchu jaskyne.  Dôvodom na výkopové práce bolo, že lokalita v zimných mesiacoch intenzívne odtápa, až tak, že z nej vychádza para. Takisto už počas výkopových prác je cítiť na viacerých miestach pulzný prievan a v jaskyni je úctyhodných 11° C pri teplotách okolo 0° C na povrchu.  Čiastočne vidno v jaskyni modeláciu stropu. Počas roka prichádza k zahĺbeniu centrálnej sienky, kde sa dá koncom roka pohodlne pracovať na viacerých „frontoch“. Aj v tomto prípade bude záležať na odhodlaní jaskyniarov pracovať tu ďalej, pretože žiaden významný voľný priestor sme tu zatiaľ nezaznamenali.

 

Jaskyňa Alesska a Andrejkova jaskyňa (Smolenický kras)

Naši dvaja noví spolupracovníci – Peter Dlábik a Andrej Sirotný sa sústredli spočiatku na povrchový prieskum južnej časti Smolenického krasu. Podarilo sa im tu odhaliť zopár zatiaľ menších jaskyniek, ktoré neboli dosiaľ zaevidované. V obidvoch prípadoch jaskyne pomenovali podľa svojich detí. Okrem toho tu previedli speleologický prieskum a prišlo aj k objavu prvých voľných metrov. V jednom z otvorov vedľa Jaskyne Alesska prišlo koncom septembra k objavu asi osemetrovej chodbičky. Na jej konci je vidno ešte ďalší voľný priestor, kam sa prieskumníci zatiaľ kvôli zúženiu nedostali.

 

Jaskyniarsky týždeň

Už 62. Jaskyniarsky týždeň SSS sa po šiestich rokoch opäť konal v Malých Karpatoch. Organizovala ho naša skupina v dňoch 3.8.-7.8. v Smoleniciach, konkrétne v rekreačnom zariadení na Jahodníku. Tomu bolo potrebné prispôsobiť aj prípravné práce v jaskyniach, ktoré boli cieľom prehliadok. Už v skorých jarných mesiacoch sme vyhotovili ferratu pomocou oceľového lana a stupačiek v nerezovom prevedení nad severovýchodným jazerom v Trstínskej vodnej priepasti. Od tohto počinu, okrem jednorázovej akcie jaskyniarskeho týždňa, očakávame aj vyšší záujem o prieskum v tejto časti jaskyne. Taktiež viacero technických akcií viedlo do Vajsáblovej priepasti, kde sa počas roka ešte rozširovali úzke časti a montovali stupačky.

Účastníci tak mohli navštíviť viacero lokalít, prípadne pomocť pri speleologickom prieskumne na niekoľkých lokalitách. Trhákom jaskyniarskeho týždňa bola najmä Vajsáblova priepasť – najhlbšia jaskyňa Malých Karpát a Trstínska vodná priepasť v Holom vrchu. Náročnejšou jaskyňou bola Peterská priepasť. Menej náročnou jaskyňou bola Havranická jaskyňa obdarená pestrou krasovou výzdobou. Návštevníci mohli navštíviť Jaskyňu Driny, či múzeum Molpír v Smoleniciach, ktorého časť je venovaná aj jaskyniam. Pekne strávený deň mohli účastníci prežiť aj v Zbojníckej jaskyni pri Chtelnici, kde sa sprevádzalo, ale aj kopalo. Jaskyniari z Plaveckého Podhradia zobrali záujemcov do Plaveckej jaskyne.

Iné akcie

Nemožno nespomenúť niekoľko akcií, ktoré boli sústredené do Závrtovej priepasti na Komberku (Kuchynsko-orešanský kras). Okrem sondážnych a zabezpečovacích prác tu bola inštalovaná lanovka. Ťažba prebiehala v najspodnejších častiach jaskyne, kde sa črtá perspektíva, že by tu mohla jaskyňa pokračovať ďalej. Sporadicky sa na lokalitu chodí počas celého roka. Najintezívnejšie sa tu pracuje počas jaskyniarskeho týždňa. Nachádza sa tu puklina, kde sa našlo staré vedro a platňa, ktorá bola využitá ako zábrana pred upchachatím pukliny našimi predchodcami z O.S. Dolné Orešany.

Tradične sme pôsobili aj v Jaskyni Dezidera Horváta v Nitre (Nitriansky kras). Konkrétne sme spolupracovali na mapovaní jaskyne a jej neskoršej vizualizácii.

Zúčastnili sme sa tradičného Zrazu malokarpatských jaskyniarov v Plaveckom Podhradí a Ukončenia sezóny, ktoré organizuje Spelo Bratislava. Pri oboch podujatiach sme sa aktívne podieľali na rôznych činnostiach. Takisto sa naši členovia zúčastňovali akcií, ktoré organizovali iné jaskyniarske skupiny. Na oplátku nám prišlo pomôcť na naše lokality viacero jaskyniarov z iných jaskyniarskych skupín. Veľmi dobrá spolupráca je nadviazaná s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie, Speleo Bratislava, Speleo Strážov, Tribeč, či Čachtice.

Pre devätnásť frekventantov sme na prelome júna a júla v spolupráci so Speleo Bratislava zrealizovali už po desiaty raz v Borinskom krase tradičnú Speleoškolu.

V sobotu 24.4. sme úspešne pokrstili dve naše publikácie 20 rokov v podzemí a Krasové územia Malých Karpát a to počas spoločnej akcie viacerých organizácií, kde sa okrem iného predstavil aj meteorit nájdený v blízkosti Smoleníc, či rozprávalo sa o geológii územia. Akcia sa uskutočnila v kultúrnom dome v Smoleniciach a krstnými otcami publikácií sa stali Jiří Vitáloš z Geoparku Malé Karpaty a starosta obce Smolenice Anton Chrvala.

 

/Alexander Lačný/