Jaskyňa Dezidera Horváta – najdlhšia jaskyňa v krasových územiach Tribeča

História Jaskyne Dezidera Horváta (predtým Zvislá jaskyňa, Jaskyňa pod Kalváriou, Jaskyňa na Kalvárii v lome č. 1) sa začala písať 19. októbra 1950, keď do Nitry pricestoval Ján Majko a vo vtedy ešte aktívnom kameňolome za pomoci mladšej dcéry Etelky Dezidera Horváta identifikoval vchod do podzemia (Majko, 1950). V ten deň vykonal prvú časť prieskumu v jaskyni spolu s pracovníkom v kameňolome Jozefom Tichonským. Nasledujúci deň ich skupinu doplnil Dezider Horvát a všetci traja zostúpili do najnižších častí jaskyne. Z roku 1952 ešte existuje inventarizačná karta tohto vchodu od speleoarcheológa Juraja Bártu, ktorý do jaskyne zostúpil ešte o 6 m nižšie. Tento Majkom nazvaný ponor v nej nazýva ako Jaskyňa na Kalvárii v lome č. 1. Opis korešponduje aj s nápismi v jaskyni, ktoré sa zachovali doteraz: 19. 10. 1950 J. Tichonský, 20. 10. 1950 D. Horvát, J. Majko, 8. 7. 1952 J. Bárta. Je predpoklad, že jaskyňa bola prístupná už dlhšie, keďže vo Veľkej sieni sa našiel vyrytý rok 1948. Jaskyňa sa nachádza v intraviláne Nitry, južne od kóty Kalvária (227,3 m), v nadmorskej výške 181 m. Niekoľko desiatok rokov boli ústia do jaskýň v zaniknutom lome pri Kalvárii pochované pod rekultivačnými vrstvami a vrstvami stavebného odpadu. Hrúbka rekultivačnej vrstvy dosahovala až 2,5 m. K postupnému zanikaniu lomu a súčasne aj k zasypaniu vchodov jaskýň mohlo prísť koncom päťdesiatych rokov minulého storočia. V roku 2018 sa jaskyniarom podarilo lokalizovať zasypané vchody k dvom najvýznamnejším jaskyniam (Jaskyňa v Drevenom lome a Jaskyňa Dezidera Horváta) (Halama a Lačný, 2018). Dňa 26. 6. 2018 za pomoci bagra bol odkrytý vchod do jaskyne, ale až 2. 8. 2018 sa podarilo po výkopových prácach spriechodniť jaskyňu tak, ako ju opisovali Ján Majko, Dezider Horvát a Juraj Bárta. Odkryla sa tak časť jaskyne v dĺžke 60 m s deniveláciou 27 m. Koncom roka 2018, po kompletnom vyčistení, sa však podarilo preniknúť do nových častí a postupné objavy prakticky pokračujú až do roku 2022. Labyrint chodieb ponúka pestrú škálu na štúdium rôznych procesov, najmä geologických, morfologických a geochemických. Najhlbšie časti jaskyne sú zaplavené vodou. Hladina vody v jaskyni zodpovedá približne hladine v rieke Nitra. V nasledujúcich riadkoch preto prinášame informácie o speleologickom prieskume, ale aj prvotných zisteniach z pohľadu geológie a morfológie jaskyne.

 

Postup speleologických prác po znovuobjavení jaskyne

Práce po znovuobjavení prevzali jaskyniari z viacerých klubov SSS – Trnava, Strážovské vrchy, Tribeč, ale aj jaskyniari z iných skupín či noví nadšenci, ktorých upútala jaskyňa. Na tomto mieste treba podotknúť, že znovuobjavenie Jaskyne Dezidera Horváta malo veľmi pozitívny vplyv na rozvoj jaskyniarstva v tejto oblasti, najmä regrutovaním nových členov a ich začlenením do jaskyniarskych skupín. Silné zastúpenie mali aj miestni lezci. Veľmi významným dátumom pre jaskyňu bol 4. december 2018. Po týždni výkopových prác pri vtedajšom dne jaskyne sa podarilo preniknúť cez zával po prievane jaskyniarom Borisovi Blaškovičovi, Petrovi Slivkovi, Mariánovi Sittovi a Michalovi Žitnému, a objaviť tak úplne nové časti jaskyne bez stôp po predchodcoch (obr. 1). Už na druhý deň pokračovali objavy ďalej. K predošlej partii sa v tento deň pridali ešte Mário Sádecký a Vlado Prutkay. V jaskyni sa stal pravidlom objavu odchod časti partie jaskyniarov domov. Počas nasledujúcich dní objavili jaskyniari časti jaskyne, ktoré nazývajú Faunovým labyrintom, Jaskyniarskym snom, Sieňou nitrianskych jaskyniarov, Pieskoviskom. Všetky boli sprístupnené po pár hodinách kopania murárskym kladivkom. Po mesiaci hrozil z tejto činnosti niektorým jaskyniarom dokonca zápal karpálneho tunela. Plazivky boli natoľko úzke, že otočenie prilby nepripadalo do úvahy, a navyše boli plné kremenných žiliek, vystupujúcich zo skaly, ktoré boli ostré ako britva a trhali jaskyniarom kombinézy rovno na mieste. Tomášovi Lánczsosovi sa pri jednej akcii roztrhala kombinéza tak, že von vychádzal v podkombinéze, iba s hornou časťou kombinézy. Aj začiatok roka 2019 patril objavom. Na jednej z akcii (8. 1. 2019) sa podarilo preniknúť ako prvým Petrovi Slivkovi a Patrikovi Čarnogurskému do jedného z najväčších a najhlbších priestorov jaskyne – do Jazernej siene. Tá vyniká aj pestrou krasovou výzdobou a zaujímavými morfotvarmi na stenách aj strope. Zároveň sa počas nasledujúcich dní objavili ďalšie priestory v oblasti Pieskoviska a o niečo neskôr sa objavila aj Trhlina. Jazerná sieň a Trhlina sú prvé priestory, ktoré už boli objavené pomocou akumulátorového náradia. S Jurajom Halamom sa zasa priestory rozširovali do Heliktitovej pukliny plnej úchvatnej krasovej výzdoby. Na jar v roku 2020 sa podarilo Borisovi Blaškovičovi a Martine Kubištíkovej objaviť Riečne chodby (obr. 2 a 3). Začiatok roka 2021 bol v znamení prác v Banskej chodbe, ktorá vyústila do objavenia Vínnej pivnice v jarných mesiacoch. Počas pandémie koronavírusu prebiehali práce hlavne v nočných hodinách, bežne 10 až 12 hodín každú druhú noc. Zásluhu na objave majú najmä Boris Blaškovič a Peter Slivka. V jaskyni je na niekoľkých miestach výrazný prievan. Postup bol po puklinách a krasových kanáloch doslova za tmou. Lenže situáciu komplikovala náročná cesta skrz úzke a bolestivé plazivky, ktoré sú hlavne s náradím náročné, a to hlavne vo vzdialenejších častiach jaskyne. Proporčne podľa vzdialenosti od potenciálnych miest sa zužoval aj počet dobrovoľníkov na práce. Veľa miest na postup bolo zavrhnutých z dôvodu možného poškodenia krasovej výzdoby, ale aj kvôli problému s uskladnením vyťaženého materiálu. Veľmi zaujímavé boli pokusy o prekonanie sifónov v najhlbších častiach jaskyne bez potápačského vybavenia (obr. 4), pri ktorých jaskyniari zatiaľ nemali úspech. Avšak je vidno pokračovanie pod vodnou hladinou. Výška hladiny vody kolíše len mierne. Čiastočne sa situácia zmenila dňa 31. 9. 2022, keď sa v jaskyni uskutočnil prvý speleopotápačský prieskum vedený do oblasti Jazernej siene. Speleopotápač Martin Tkáčik sa viackrát zanoril v jazierku. Postúpil síce iba zopár metrov, ale uvidel pokračovanie jaskyne. Bubliny vzduchu na jeden okamih prestali vychádzať z jazierka a putovali možno už za sifón, kdesi do voľného priestoru. Martin za našej asistencie vytiahol niekoľko kameňov, ktoré mu bránili v ceste. Pokračovalo by sa v prieskume ďalej, ale pre veľmi nízky obsah vzduchu v potápačskej fľaši bol nateraz prieskum ukončený. Objavom veľmi pomohlo zavedenie takzvanej utorkovej akcie. Od roku 2018 okrem pár výnimiek sa organizuje pracovná akcia od cca 18:00 hodiny do noci, počas ktorej sa sonduje alebo sa čistia medziskládky podľa potreby. Práce tiež veľmi uľahčuje základňa umiestnená 10 m od vchodu do jaskyne, ktorá sa skladá z dvoch lodných kontajnerov pripojených k sebe. Tá sa buduje od roku 2019 za finančného prispenia mesta Nitra, ktoré vybavil Michal Žitný. Priestor slúži ako plnohodnotná jaskyniarska základňa, ktorú využívame a dlho využívať budeme. Prakticky hneď po objave nových častí sa začalo s mapovaním jaskyne a tvorbou polygónového ťahu. Veľkú zásluhu na tom má Tomáš Jurina, Boris Blaškovič a Juraj Halama, ale aj ostatní jaskyniari, ktorí sa pridávali počas týchto mapovacích akcií. Ale až počas februára a mája 2022 prišlo k vykresleniu chodieb na základe už vyhotovených polygónových ťahov (obr. 5). Prác sa zhostili Alexander Lačný, Boris Blaškovič a Tomáš Lánczos (obr. 6). Juraj Halama údaje vizualizoval v programe Therion. Výsledkom je mapa, ktorá pomyselne uzatvára prvú významnú fázu objavov v Jaskyni Dezidera Horváta a na druhej strane ukazuje na možné pokračovania vo viacerých smeroch, ktoré podnietia ďalší prieskum jaskyne.

 

 

 

 

Geológia a geomorfológia a možná speleogenéza jaskyne

V rámci najnovšej inventarizácie krasových území (sensu Hochmuth, 2008) je územie intravilánu Nitry zaradené do Nitrianskeho krasu. Pohorie Tribeč má v geologickej stavbe Západných Karpát výnimočné postavenie. Je spoločne s Nízkymi Tatrami najvnútornejším (najinternejším) z radu jadrových pohorí. Je tvorené dvomi geologicky a tektonicky diametrálne odlišnými časťami (zoborská a rázdielska časť). Jaskyňa je súčasťou zoborskej časti – zoborského bloku. Jaskyňa vznikla v tzv. hierlatzských vápencoch jurského veku, ktoré sú súčasťou obalu tatrika. Ide o pestré krinoidové a piesčité vápence s rohovcami. To potvrdila aj mikrofaciálna analýza z hornín odobraných z povrchu aj jaskyne, ktorú realizoval Dr. Štefan Józsa z Katedry geológie a paleontológie PríFUK, keďže na základe geologickej mapy (Ivanička et al., 1988) by sa jaskyňa mala nachádzať už v kriedových sekvenciách. Horniny generálne upadajú na SZ pod sklonom 40 – 50°. Podobnú vrstvovitosť vidno aj v kompaktných častiach jaskyne. Plochy vrstvovitosti v kombinácii s puklinami a zlomami rôznej orientácie sa podieľali na vzniku jaskynných chodieb. Z orientácie chodieb vyplývajú tri významné smery, na ktoré sú viazané jaskynné priestory: SZ–JV, SSV–JJZ a približne Z–V. Možno predpokladať výrazný zlomový systém sz.–jv. smeru (Trhlina, Riečne chodby, ale aj Jazerná sieň, Puklina za oknom, Veľká sieň). Naopak, druhý výrazný systém je ssv.–jjz. smeru, ktorého odrazom sú priestory Banskej chodby, Vínnej pivnice, časti Pieskoviska a Poschodia. Na povrchu je napríklad geológmi zmapovaný zlom takejto orientácie. Prepojenia a úzke plazivky sú odrazom subvertikálnych puklín, v približne z.–v. smere (napr. Heliktitová puklina). Priestory centrálnej časti sú neotektonicky veľmi rozrušené. Týka sa to častí najmä Faunovho labyrintu a čiastočne aj Pieskoviska a Pivnice. Naopak, relatívne kompaktné sú časti externejšie od tohto sektoru. Sú nimi Jazerná sieň, Puklina za oknom, Trhlina, časti Pieskoviska, Banskej chodby či Riečnych chodieb. V kompaktných častiach sa na stenách jaskyne zachovali skalopy (scallops) a iné morfotvary, niekedy aj decimetrových rozmerov, indikujúce prúdenie vody. V najhlbších častiach jaskyne – v Jazernej sieni a Riečnych chodbách – bola dosiahnutá hladina vody v sifonálnych častiach. Hladina v nich približne zodpovedá hladine v rieke Nitra. Predpokladáme, že rútivé časti jaskyne sú odrazom mladších procesov. Naopak, v kompaktných častiach možno hovoriť o fluviokrasových procesoch, aj s ohľadom na zaplavené najhlbšie časti, ale i sedimenty pieskovej frakcie vo viacerých častiach jaskyne. Niektoré morfotvary v jaskyni (obr. 7), lokalizácia jaskyne v okrajovej časti pohoria v blízkosti významných zlomov, indície vo forme krasovej výzdoby (aragonit?) a priemerná teplota vzduchu dosahujúca až 12,5 °C však napovedajú, že pravdepodobne nepôjde o typickú fluviokrasovú jaskyňu a možno uvažovať o jej hypogénnom pôvode. Podobné pochybnosti o speleogenéze jaskýň boli vyslovené aj pri neďaleko ležiacich jaskyniach v oblasti Žibrice (Vlček et al., 2011). To si však bude vyžadovať ďalší odborný výskum.

 

 

 

Krasová výzdoba jaskyne

Krasová výzdoba jaskyne je pomerne chudobná, avšak výrazne rôznorodá. Niektoré časti sú prakticky bez výzdoby (Riečne chodby, Trhlina), inde sa vyskytuje iba sporadicky (Faunov labyrint, Sieň nitrianskych jaskyniarov, Poschodie), sú však aj časti bohaté na výzdobu (Jazerná sieň, Puklina za oknom, Heliktitový komín). Charakteristickým typom speleotém pre viacero priestorov tejto jaskyne sú v slovenských jaskyniach vo všeobecnosti pomerne vzácne heliktity. Ide o excentrické speleotémy, ktorých rast akoby nerešpektoval gravitáciu. Vyznačujú sa istou variabilitou v závislosti od hĺbky ich výskytu pod povrchom. V hĺbke 20 – 25 m pod vchodom, vo Veľkej sieni a Heliktitovom komíne, sa vyskytujú mliečne sfarbené heliktity s veľkosťou do dvoch centimetrov, sploštené do tvaru zubov, rohov, parohov, resp. vejárov (obr. 8) spolu s menšími priehľadnými brčkami. Nájdeme ich zväčša v puklinách a priehlbinách. V Pieskovisku, v širokej pukline s bohatou a rôznorodou výzdobou (v hĺbke 30 – 33 m pod vchodom) nájdeme zhluky heliktitov, tvoriacich hrebene na hranách blokov (obr. 9). Zväčša majú zahnutý kónický tvar, nájdu sa aj v tvare nepravidelne ohýbaných tyčiniek, s veľkosťou do 4 až 5 cm. Najhlbším miestom, kde sme heliktity pozorovali, je Pivnica (35 – 38 m pod vchodom). Tieto sú zvyčajne priehľadné, krátkeho kónického tvaru, s rozmermi menej než 1 cm a narastajú na existujúcich stalagnátoch v horizontálnych puklinách (obr. 10). Existuje viacero hypotéz vzniku heliktitov. Najčastejšie sa predpokladá, že na ich tvar má vplyv prúdenie vzduchu alebo kapilárne sily v kombinácii s vyparovaním (Fairchild a Baker, 2012). Popritom sa však objavujú aj hypotézy založené na mikrobiálnej mediácii – vytváraní v kryštalizačných centrách prostredníctvom bakteriálneho biofilmu (Tissato et al., 2015). Ďalším, hojnejšie sa vyskytujúcim typom speleotém sú koraloidné speleotémy. Aj pri nich je možné pozorovať variabilitu v závislosti od hĺbky výskytu. Koraloidy vyskytujúce sa v Jazernej sieni, v najhlbšom známom priestore jaskyne, v hĺbke 45 m, tvoria husté trsy drobných (2 až 3 mm) zaguľatených, často mierne sploštených útvarov spojených s podkladom prostredníctvom rozvetvenej stonky (obr. 11). Koraloidy vo vyššie položených miestach, ako je napr. Poschodie (zhruba 28 – 32 m pod vchodom), sú naopak charakteristické akumuláciami zaguľatených útvarov a absenciou stonky (obr. 12). Podľa všeobecne prijímaného názoru by mali vznikať na miestach, kde dochádza k rozstrekovaniu vodných kvapiek padajúcich z vyššie položených stropov jaskynných siení (napr. Fairchild a Baker, 2012). Táto hypotéza však zjavne neobstojí v prípadoch výskytu koraloidov v menších dutinách a na stenách puklín. Banks et al. (2010) vysvetľujú ich vznik pôsobením baktérií, ktoré sa prostredníctvom špeciálnych enzýmov zbavujú pre nich toxického vápnika, ktorý reaguje s kyselinou uhličitou prítomnou vo vode a mení sa na kalcit. V jaskyni sa nachádzajú aj speleotémy konvenčnejších tvarov, teda vo forme stalagmitov, stalaktitov, stalagnátov, záclon a sintrových nátekov. Častým javom je výrazné priečne rebrovanie na týchto speleotémach (obr. 13), ktoré je odrazom sezónnych zmien vo výdatnosti priesakových vôd, prenikajúcich do jaskynných priestorov puklinovým systémom (Fairchild a Baker, 2012). Speleotémy takéhoto typu sa často vyskytujú v menších zhlukoch, napr. vo Faunovom labyrinte, ale na niektorých miestach nájdeme aj akumulácie speleotém na ploche niekoľko štvorcových metrov, napr. v Jazernej sieni (obr. 14), v Pieskovisku alebo v Sieni za oknom. V blízkosti jazierka v Jazernej sieni, čiže v najhlbšie položených miestach, je stena súvisle pokrytá drobnými (do 5 mm) ihličkovitými kryštálmi aragonitu (?), ktoré sú potiahnuté povlakom z oxidov mangánu a železa (obr. 15). Vysloviť predpoklad, ako tieto kryštály mohli vzniknúť, je dosť problematické. Možno kryštalizovali v období zaplavenia priestoru vyššie mineralizovanou vodou, ale s presnejším vysvetlením si treba počkať na mineralogickú, chemickú a izotopovú analýzu týchto kryštálov.

 

Ďalšie výzvy do budúcnosti

Jaskyňa aktuálne dosiahla dĺžku 610 m a hĺbku 45 m. Stala sa tak najdlhšou jaskyňou v krasových územiach Tribeča v zmysle členenia Hochmutha (2008). Geomorfologicky spadá do oblasti Nitrianskych vŕškov, ktoré sú súčasťou Nitrianskej pahorkatiny. V najhlbších pasážach už jaskyňa dosiahla hladinu vody. V rámci labyrintu chodieb možno predpokladať postupy na viacerých miestach. Práve vyhotovená mapa jaskyne dáva prieskumníkom informácie, kam nasmerovať ďalší prieskum. Teoreticky môže labyrint chodieb pokračovať na viacerých miestach a vo viacerých smeroch. Jaskyňa môže pokojne dosiahnuť niekoľko kilometrov jaskynných chodieb aj možným spojením s neďaleko ležiacou Jaskyňou v Drevenom lome či so zaniknutými jaskyňami, ktoré boli v minulosti opísané z oblasti lomu, alebo neďalekou Jaskyňou v Stračej ceste. Podložie je tu detailne skrasovatené, na čo poukazujú aj výsledky inžinierskogeologického prieskumu, ktorý bol realizovaný vo viacerých častiach intravilánu Nitry pri zakladaní stavieb aj niekoľko stoviek metrov od jaskyne, a komplikuje tak stavebné práce. Potenciál jaskyne je preto pomerne veľký.

 

 

 

 

 

 

 

 

Autori textu: Alexander Lačný, Boris Blaškovič, Tomáš Lánczos

Literatúra:

Banks, E. D., Taylor, N. M., Gulley, J., Lubbers, B. R., Giarrizo, J. G., Bullen, H. A., Hoehler, T. M., Barton, H. A. 2010: Bacterial Calcium Carbonate Precipitation in Cave Environments: A Function of Calcium Homeostasis, Geomicrobiology Journal, 27, 5, 444–454.

Halama, J., Lačný, A. 2018: Jaskyňa Dezidera Horváta v Nitre. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 49, 4, 14–21.

Fairchild, I. A., Baker, A. 2012: Speleothem Science, From Process to Past Environments. Wiley-Blackwell, Chichester, 432 p.

Hochmuth, Z. 2008: Krasové územia a jaskyne Slovenska. Geographia Cassoviensis, 2, 2, 11–18.

Ivanička, J. (Ed. ), Polák, M., Hók, J., Határ, J., Greguš, J., Vozár, J., Nagy, A., Fordinál, K., Pristaš, J., Konečný, V., Šimon, L. 1998: Geologická mapa Tribča 1:50 000. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.

Majko, J. 1950: Vyšetrenie krasových zjavov v okolí Nitry. Nestránkovaný manuskript, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš.

Tisato, N., Torriani, S. F. F., Monteux, S., Sauro, F., De Waele, J., Tavagna, M. L., D’Angeli, I., Chailloux, D., Renda, M., Eglington, T. I., Bontognali, T. R. R. 2015: Microbial mediation of complex subterranean mineral structures. Scientific Reports, 5, article number 15525.

Vlček, L., Lisý, M., Staník, P., Peško, M. 2011: Nová jaskyňa na Žibrici (Tribeč, Zobor). Aragonit, 16, 1-2, 39–40