Nové jaskyniarske lokality v Malých Karpatoch

Počas rokov 2020 až 2022 sa podarilo jaskyniarom zo Speleoklubu Trnava preskúmať niekoľko jaskýň a dosiahnuť tu čiastkové úspechy. Päť zo šiestich opisovaných jaskýň neboli dosiaľ registrované ani v centrálnej databáze jaskýň. Ide o jaskyne Nad kaplnkou v Hlboči, Nevinná, Bohaté jaskyne 1,2, Andrejkova jaskyňa a Jaskyňa Polomského potoka, ktoré sú súčasťou Smolenického a Kuchynsko-orešanského krasu. Práce na lokalitách boli vykonávané aj počas pandémie Covid19, čo čiastočne komplikovalo stretávanie väčších skupín na lokalitách, avšak v každej z nich bol dosiahnutý čiastkový postup.  Nasledujúci článok obsahuje základný opis jaskýň a krátky sumár našej činnosti v nich. Tu je namieste zároveň podotknúť, že okrem jaskyniarov zo Speleoklubu Trnava nám na prieskumných prácach pomáhali aj jaskyniarske skupiny z Čachtíc, Tribča, Plaveckého Podhradia a Bratislavy. 

 

Bohaté jaskyne 1,2 (Kuchynsko-orešanský kras)

V rámci Kuchynsko-orešanského krasu počas rokov 2020 a 2021 prebiehal intenzívny prieskum na lokalite Bohaté jaskyne. Tá sa nachádza cca 0,75 km severovýchodne od kóty Dlhý vrch (481 m), v lesníckych mapách označovanú aj Zlámaná noha. Lokalita sa nachádza pár desiatok metrov nad potokom Bohatá, v skalnej časti svahu, kde na povrch vystupujú svetlosivé rohovcové vápence vysockého príkrovu, ktoré sú kriedového veku. V skalách sa nachádza viacero otvorov do podzemia. Na lokalite začal najskôr pôsobiť Matej Zvonár v máji 2020, ktorý si na prieskum vybral dva z týchto otvorov. Prvý bol pomenovaný ako Bohatá jaskyňa 1. Aktuálne  dosahuje dĺžku 4,2 m. Upadá pod strmým, cca 60° sklonom na juh, čiže do masívu. V jaskyni sa nachádzajú stopy po modelácii vodou, ktoré mohol vytvoriť povrchový tok, v čase keď sa nachádzal na tejto výškovej úrovni. Ešte menšia jaskynka dĺžky 2,5 m sa nachádza 10 m pod Bohatou jaskyňou 1. Dostala pomenovanie Bohatá jaskyňa 2 a  výskum tu prebiehal prakticky paralelne s provou z jaskýň. Pre objavy perspektívnejších lokalít sa nateraz ukončil prieskum lokality.

 

Jaskyňa nad kaplnkou v Hlboči (Smolenický kras)

Lokalita sa nachádza v Smolenickom krase a v minulosti bola už opísaná (Lačný, 2010). Jaskyňa sa nachádza v južnom svahu doliny Hlboča nad čiastočne umelo vytvorenou kaplnkou, ktorá je vytesaná na začiatku krasovej doliny. Jaskyňa bola lokalizovaná okolo roku 2007 za pomoci lesníka Mariána Obúlaného zo Smoleníc. Počas tejto akcie lesník Obúlaný upozornil aj na ďalší jaskynný otvor, asi 15 m po hrebeni nižšie, ktorý bol vtedy zasypaný. Podľa tvrdenia lesníka bol vchod v minulosti priechodnejší. Dokonca sa tu tradovala príhoda, kedy sa do jaskyne zatúlal pes a vyšiel až niekde pri Jaskyni Driny. 

Až do roku 2021 tu nebol vedený žiaden speleologický výskum. Zmenilo sa to až v októbri 2021. Dovtedy mala jaskynka dĺžku sotva 2 m. Prvé práce začali rozširovaním a zahlbovaním pri vchode. Ťažba prebiehala takmer bez problémov. Ťažila sa černozem a rôzne veľké rohovcové vápence v ktorých jaskyňa vznikla. Občas sa objavila terra rossa. Jaskyňa je založená na výraznej subvertikálnej poruche sz-jv smeru. Už na prvej akcii, po prehĺbení vstupných častí sa nám podarilo objaviť pokračujúcu chodbu s kaverničkou, kde sa dá sadnúť. Z tejto kaverničky ďalej za zúžením pokračuje ďalší menší priestor. Odtiaľ jaskyňa pokračuje na dva rôzne smery – na severozápad a na juh. Severozápadný smer je menej modelovaný od vody, pokračuje však v smere hlavnej pukliny do masívu. Južný smer je naopak pekne modelovaný vodou a po krátkej sondáži by sa ďalej mohol rozšíriť. Je predpoklad, že sa vyššie môže spojiť s ďalšími otvormi, ktoré sa nachádzajú povyše na hrebienku. Preto prieskum je nateraz otázny, ale krátka sondáž do budúcnosti by nebola na škodu. V jaskyni boli nateraz ukončené práce na jar roku 2022. Jaskyňa vďaka výkopovými prácami a aj objavom voľných priestorov  dosiahla dĺžky 11,5 m s možnosťou ďalšieho pokračovania. 

Nevinná (Smolenický kras)

Ako bolo už vyššie spomenuté, v roku 2007 upozornil lesník Obúlaný ešte na jednu depresiu nachádzajúcu sa pod skalným stupňom hrebienka, iba niekoľko metrov od Jaskyne nad kaplnkou v Hlboči. Údajne jaskyňa mala pokračovať ďalej. Dňa 19.12.2021 sa členom Speleoklubu Trnava (Kugler, Volek, Vaško, Prutkay, Lačný) po krátkej sondáži podarilo odvaliť kameň, za ktorým sa nachádzala menšia jaskynka, ktorá na viacerých miestach komunikuje s povrchom. Pravdepodobne bol vchod v minulosti úmyselne zahádzaný. Keďže kopanie začalo „nevinne“ popri práci v Jaskyni nad kaplnkou v Hlboči, dostala pomenovanie Nevinná. Jaskyňa má aktuálnu dĺžku 5 m, je takisto modelovaná a po sondážnych prácach, by mohla pokračovať ďalej. Na viacerých miestach však bude komunikovať s povrchom. Takisto sa môže ďalej spojiť aj s Jaskyňou nad kaplnkou v Hlboči.  

 

 

Andrejkova jaskyňa (Smolenický kras)

Asi 300 m južne od Jaskyne Driny v skalách spozoroval v lete 2022 Andrej Sirotný so svojim synom otvor vedúci ďalej do podzemia. Všimol si takisto haldu, ktorá sa pred otvorom nachádzala. V minulosti nevedno kým tu prebiehal speleovýskum. Na stene sa našiel nápis ZŠ. Keďže dosiaľ nebola žiadna zmienka o tejto jaskyni, pomenoval ju podľa svojho syna Andreja. V skalách, v blízkosti otvoru sa nachádza viacero dier. Niektoré boli sondážne otvárané. Ide o korozívnu subhorizontálnu jaskyňu dĺžky 18,5 m, ktorá je lokalizovaná v svetlosivých rohovcových vápencoch vysokého príkrovu fatrika. Založená je na subvertikálnej poruche v smere sv-jz. Primárna vrstvovitosť karbonátov je S0 347/25. Spodok jaskyne je vyplnený hrabankou a kameňmi materskej horniny. Na niekoľkých miestach možno pozorovať skromnú jaskynnú výzdobu vo forme pizolitov.  Na tomto mieste je potrebné spomenúť ešte jednu menšiu neďalekú  jaskynku, ktorú objavil Peter Dlábik a vykonáva v nej speleologický výskum. Jaskyňa dostala pomenovanie po jeho dcére – Jaskyňa Alesska.

 

 

 

Jaskyňa polomského potoka (Kuchynsko-orešanský kras)

Začiatkom marca 2022 začali nad Polomským potokom, v Kuchynsko-orešanskom krase, cca 350 m severovýchodne od Mesačnej (461 m) pracovať Matej Zvonár a Stanislav Volek. M. Zvonárovi bola lokalita známa už od času, kedy sa tu otváral Ponor na Mesačnej. Zaujímavosťou je, že na Mesačnej sa nachádza niekoľko jaskýň, ktoré sú modelované vodou a vykazujú fluviálnu činnosť (Lačný, 2007). V blízkosti vrcholu Mesačnej sú to jaskyne Mesačná 1,2 a 4. Cez dolinu tvorenou Polomským potokom v ktorom sa nachádza zaniknutý ponor sú to jaskyne Mesačná 3 (Partizánska), ktorá sa v minulosti spojila s Kocúrovou jaskyňou a postupujúc severným smerom sa nachádza Silova jaskyňa. Práve neďaleko Mesačnej 3 – Partizánskej sa nachádza nová lokalita – Jaskyňa Polomského potoka (predtým pracovne nazvaná Sonda Polomy). Jaskyne v oblasti Mesačnej zatiaľ dosahujú dĺžky maximálne v desiatkach metrov (najdlhšia Mesačná 1 – 30 m), zároveň sa nepotvrdil údaj, že Mesačná 3 – Partizánska mala dĺžku až 80 m. Je oveľa kratšia aj napriek spojeniu s Kocúrovou jaskyňou. Dôvodom takejto koncentrácie jaskýň, ktoré vznikli prevažne v červených hľuznatých a sivastých rohovcových vápencoch jursko-kriedovej sekvencie vysockého príkrovu je blízky kontakt s nekrasovými horninami ipoltickej skupiny hronika, na severozápad od lokality. Navyše Polomský potok odvádza vody z tohto nekrasového územia, stáva sa agresívnejší na rozpustnosť karbonátu.  Jaskyňa bola dosiaľ prakticky vykopaná v celom profile. Smeruje na severovýchod a priestory upadajú pod sklonom cca 45°. Pri výkopových prácach sa našli na viacerých miestach nekrasové obliaky, čo naznačuje jej fluviokrasový pôvod. Takisto sa na niekoľkých miestach našli kosti a zuby z medveďa. Prof. Martin Sabol z PríFUK podľa dosiaľ nájdených fragmentov predpokladá, že by  mohlo ísť o nálezy skôr medveďa hnedého než jaskynného, no môžu byť dosť staré a pochádzať možno až z konca pleistocénu. Nálezy predbežne determinoval ako Ursus cf. arctos. Na viacerých miestach sa našla krasová výzdoba vo forme sintrov, ktoré dosahujú hrúbky aj 60 cm a kvapľovej výzdoby. Ide zatiaľ o skromné nálezy. Pokračovanie dosiaľ 16 metrovej jaskyne však môže byť zaujímavé. Okrem nálezov osteologického materiálu  môže jaskyňa “pustiť” do voľných priestorov.  

 

 

 

 

Použitá literatúra:

Lačný, A., 2007: Kuchynsko-orešanský kras v rajóne OS Dolné Orešany. Spravodaj SSS, 38, 1, 53-57.

Lačný, A., 2010: Nesprístupnené jaskyne Smolenického krasu. Spravodaj SSS, 41, 3, 14-18.

 

/Alexander Lačný, Matej Zvonár/