Správa o činnosti za rok 2018

Jaskyniari zo Speleloklubu Trnava aj v roku 2018 pracovali vo viacerých krasových oblastiach Malých Karpát. V tomto roku rozšírili svoje pôsobenie aj do oblasti Nitrianskeho krasu v pohorí Tríbeč.

Prvé dve pracovné akcie, hneď začiatkom roka viedli do oblasti Havranice a Havranej skaly. Cieľom prvej akcie, ktorú viedol M. Zvonár bola sondáž perspektívnej lokality neďaleko vrchola Havranice (Plavecký kras). Druhá akcia viedla na samotné dno Havranickej jaskyne (Plavecký kras), kde sa ťažila hlavne nespevnená terra rossa s kameňmi. Kope sa veľmi dobre, ale je problém, kam s naťaženým materiálom. Lokalita je aj naďalej perspektívna, iba treba do budúcna vyriešiť skládkovanie vyťaženého materiálu. Sondáži v okolí Havranice bola venovaná ešte jedna pracovná akcia koncom januára. Takisto v mesiaci január začíname pracovať aj na tradičných lokalitách Zbojnícka jaskyňa (Dobrovodský kras) a Vajsáblova priepasť (Plavecký kras). Čiastočný úspech dosiahli T. Jurina V. Lukačovič a J. Haládik začiatkom marca v Zbojníckej jaskyni, kde sa im podarilo objaviť ďalšie pokračovanie jaskyne v podobe menšej sienky. Koncom marca bol realizovaný v spolupráci so Speleoklubom Tríbeč prieskum v oblasti kóty Plieška (469 m) (Nitriansky kras). Cieľom bolo zhodnotiť niekoľko lokalít na prípadný speleovýskum. Ani jedna z nich sa však nejaví ako perspektívna.

Mesiac apríl bol v znamení prvých prieskumných prác na lokalite Pod Kalváriou (Nitriansky kras). V zaniknutom lome by sa malo nachádzať niekoľko jaskýň, ktorých vchody sú však zasypané. Ešte pred samotnými speleoprácami tu viedol povrchový prieskum J. Halama. Neskôr sa k nemu pridávajú ostatní členovia, jaskyniari z jaskyniarskych skupín Strážov a Tríbeč, ale aj noví záujemcovia o kras z radov verejnosti. Práce boli sústredené na znovuobjavenie dvoch jaskýň – Jaskyne v Drevenom lome a Zvislej jaskyne. Práce na oboch lokalitách prebiehali počas celého apríla. Po odvalení niekoľkých väčších balvanov a vyťaženia sute prišlo dňa 28.4.2018 k znovuobjaveniu Jaskyne v Drevenom lome.  Ako prvému sa do jaskyne podarilo preniknúť B. Blaškovičovi aj za pomoci ďalších jaskyniarov. Boris v hĺbke asi 6m nachádza sienku s peknou sintrovou výzdobou. Jaskyňa je vytvorená na S-J pukline a teraz dosahuje dĺžku 11 metrov a hĺbku 6 metrov. V koncových častiach vidno ďalšie priestory v smere po pukline a aj do hĺbky.

V priebehu mája sme sa začali sústrediť do oblasti, kde by sa mal nachádzať vchod do zaniknutej Zvislej jaskyne. Naše práce a hlavne lokalizáciu vchodu sme konzultovali s  pani Anzelmou Hlôškovou (dcéra jedného z objaviteľov Zvislej jaskyne). Na západnom okraji lomu sme začali hĺbiť začiatkom mája sondu v mieste ktoré označila pani Hlôšková za možné miesto vchodu do zaniknutej jaskyne. V tento deň však začína pochybovať o správnosti tohto miesta a ukazuje na iné miesto, pár metrov východnejšie. Na základe historických fotografií odhadujeme hrúbku navážky, pod ktorou sa nachádza jaskyňa na 1,5 až 2 metre. Zhodujeme sa, že aspoň náznakovito by mohol pomôcť geofyzikálny výskum. Kvôli plytkosti navážky, veľkosti jaskyne a terénu sme zvolili ako najúčinnejšiu metódu prostredníctvom georadaru. Keďže predpokladáme práce za pomoci mechanizácie, oslovujeme vlastníka pozemku o súhlas na vykonanie geofyzikálnych a výkopových prác. Od vlastníka pozemku – Ministerstva hospodárstva SR sa nám dostalo ústretovosti a nám nebráni prakticky nič k vykonaniu týchto prác. Dňa 31.5.2018 prichádzajú na lokalitu geofyzici René Putiška a Ivan Dostál. Geofyzikálny prieskum vo viacerých profiloch zaznamenal možné anomálie, ktoré by mohli byť potenciálnym vchodom. Geofyzici nás po spracovaní dát dňa 6.6.2018  upozorňujú na významnejšiu anomáliu. Geofyzikálny výskum zároveň odhaľuje depresiu (nevedno či prírodnú alebo antropegénnu) prebiehajúcu zo severozápadu na juhovýchod. Aj na základe týchto výsledkov a iných indícií  prichádza dňa 26.6.2018 na lokalitu bager/nakladač JCB 4cx, ktorý obratne obsluhuje vodič Pavol Zachar. Akcie sa sprvu zúčastňujú J. Halama, A. Lačný a T. Lánczos, neskôr sa pridáva L. Velicsanyi a T. Jurina. V tento deň sa nám podarilo lokalizovať v hĺbke cca 2,5 metra zasypaný vchod do jaskyne. Po príchode na lokalitu to potvrdila aj pani Hlôšková. V tento deň sme sa zároveň dohodli, že Zvislá jaskyňa sa bude volať po jednom z objaviteľov jaskyne z päťdesiatych rokoch minulého storočia a otcovi pani Hlôškovej – Deziderovi Horvátovi. Jaskyňa je však v horných častiach zasypaná zmesou odpadu, hliny a kamenia. Do voľných častí sa jaskyniari dostanú až koncom júla. Podrobný článok o jaskyni vyšiel v Spravodaji č. 4/2018.

Práce priebežne pokračovali aj na Vajsáblovej priepasti.  Zásadný zlom v prácach sa udial počas víkendu 9.-10.6.2018. Už pri predchádzajúcej akcii sa nám otvorili v koncových častiach jaskyne voľné priestory. Práve tam sa v prvý deň sústredili naše práce. Šli veľmi komplikovane, pretože sa nám stále zosúvalo kamenie spod už jestvujúceho paženia. Napokon sme všetko zvládli a nastal čas na rozširovanie priestorov do hĺbky. Práce nabrali na intenzite a v poobedňajších hodinách konštatujeme, že by sme mohli preniknúť. Darí sa nám objaviť cca 30 m nových priestorov, na ktorých konci sa nachádza väčšia sienka. Koncom júna ešte prichádza na konci sienky vo východnom smere k objavu. Po rozšírení úzkej štrbiny objavujeme v tomto smere asi 15 m voľných priestorov. Na ich konci, sa nachádza sienka s menším jazierkom, ktoré vzniklo upchatím koncových častí sedimentom. Jaskyňa má v súčasnosti 60 metrov a hĺbku 24 m. O objavoch a detailoch prieskumu sme napísali článok do Spravodaja č. 3/2018.  Popri tomto prieskume sa časť členov venovala aj sondážnym prácam v plytkom závrte pod Havranicou (Plavecký kras).

V rámci jaskyniarskeho zrazu konaného tradične na Majdáne, v prvý augustový víkend sme pracovali na dvoch lokalitách. Pomôcť nám prišli jaskyniari zo Speleo Bratislava a Plaveckého Podhradia. Jedna z pracovných akcií sa sústredila na Orešanskú sondu (Kuchynsko-orešanský kras). Cieľom akcie bolo zdemontovať časť výdrevy na juhovýchodnej strane v smere k vyvieračke a potvrdiť tak pokračovanie v tomto smere. To sa nám čiastočne aj podarilo. Našli sme aj druhú pevnú stranu pukliny smerujúcu južným smerom. Ďalšou dobrou správou je, že sme narazili medzi dvoma pevnými stenami na vertikálnu puklinu, ktorá sa rozširuje do hĺbky. Je zatiaľ celá vyplnená hlinou a piesčitým náplavom spolu s kameňmi. Zaujímavosťou je, že sú na nej sintrové náteky. Na oboch stenách pukliny vidno stopy činnosti vody. Jaskyňa by si preto zaslúžila ešte minimálne jednu sondáž, aby sme potvrdili rozširujúcu sa chodbu do hĺbky.

Druhá pracovná akcia viedla do Vajsáblovej priepasti. Na úvod akcie čakala väčšiu časť skupiny exkurzia no novoobjavených častí. Po rýchlom návrate nasledoval hlavný bod programu – ťažba. Tá bola sústredená na dvoch miestach. V šachte pod stupňom sa vyprázdňovala medziskládka. Druhá skupina sa zahlbovala v bývalej čelbe, pred Objavnou chodbou. Tu v blízkosti pevnej steny, šikmo dolu sa začali sa otvárať nové menšie priestory.

V strede augusta sa J. Halama, M. Vaško, T. Jurina a Š. Vaško do Zvonivej priepasti pri Červenom kameni (Slovenský kras). Cieľom pracovnej akcie bola montáž pozinkovaných lešenárskych rúr, konzol a oceľových prútov, za účelom zastabilizovania najspodnejšej a najkritickejšej časti závalu po rozpadnutej pôvodnej výdreve. Pre úplné dokončenie zabezpečenia tejto časti priepasti treba spevniť a mierne rozšíriť konštrukciu, avšak terajší stav je už dostatočný z hľadiska záchrany priepasti pred zavalením.

Koncom augusta sa začíname sústrediť vo Vajsáblovej jaskyni na koniec známych priestorov, kde sa nachádzalo jazierko, ktoré však na jeseň vyschlo. Zahlbujeme sa v celom známom profile. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza iba jemnozrnný dolomitický piesok, občas s kameňmi, či jemným ílovitým náplavom. Tento materiál sa veľmi dobre kope.

V priebehu septembra, októbra a novembra súbežne prebiehali práce v Jaskyni Dezidera Horváta aj Vajsáblovej priepasti. Naviac, Pod Kalváriou prebiehal aj povrchový prieskum s menšími sondážnymi prácami. Jednu pracovnú akciu sme koncom septembra uskutočnili aj v Orešanskej sonde. Výkopové práce kopírovali náznak pukliny, z ktorej sa ťažili sprvu hliny, neskôr hliny s opracovanými kamienkami. Pri konci prác sa začali ťažiť už väčšie balvany. Viacero kopáčov potvrdilo prievan, ktorý začal prúdiť po odvalení kameňov. Neskôr sa však priestor vyplnil hlinou a prievan sa opäť stratil. Po zmeraní kompasom sme zistili, že chodbička smeruje na juhozápad a vytvorila sa na vrstvovej ploche gutensteinských vápencoch.

V jaskyni Dezidera Horváta boli výkopové práce sústredené do spodných častí jaskyne, kde je citeľný prievan a vidno medzi blokmi ďalej. Vo Vajsáblovej priepasti práce prebiehali paralelne na dvoch miestach. Na bývalej čelbe, pred objavnou plazivkou sa ťažili balvany, medzi ktorými sa otvárajú menšie priestory.  Druhým miestom je koniec jaskyne, kde bolo v minulosti jazierko. Priestor sa tu do hĺbky rozširuje. Zisťujeme, že jedna strana je pevný masív a druhá strana je tvorená blokmi dolomitického vápenca uložených do pieskového lôžka. Túto stranu zatiaľ nie je potrebné pažiť.

Jaskyňa Dezidera Horváta okrem nás účarovala aj jaskyniarom z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy, ale aj miestnym nadšencom. Tí sa začali pravidelne stretávať na lokalite a súbežne pracovať vo viacerých častiach jaskyne za účelom prieniku do voľných priestorov. Nakoniec sa im to podarilo. Dňa 4.12.2018 sa P. Slivkovi, M. Žitnému a M. Sittovi pod vedením B. Blaškoviča podarilo nájsť prvé voľné priestory v závaloch pod Veľkou sieňou. Počas nasledujúcich dní v striedavo rozšírenej zostave o V. Prutkaya a M. Sádeckého nachádzajú ďalšie a ďalšie prielezné prechody v závaloch vo všetkých smeroch. Podľa aktuálnych informácií má jaskyňa dĺžku cca 300 m a stala sa tak najdlhšou jaskyňou celého pohoria Tríbeč. Naši členovia, najmä J. Halama, T. Jurina a M. Vaško ďalej kooperujú na prieskume jaskyne, vrátane tvorby mapy tak zložitého a členitého priestoru.

December je okrem výkopových prác v našich jaskyniach aj v znamení viacerých povrchových prieskumov sústredených do oblasti Havranice, Zárub, či Veterlína (Plavecký kras). Počas snehovej nádielky bolo lokalizovaných viacero odtopených miest. Tento prieskum by mal v budúcom roku prerásť do podoby výkopových prác, preto je potrebné, čo najdetailnejšie spoznať perspektívne lokality.

V rámci zahraničia, jaskyniari M. Kubištíková a T. Lánczos  navštívili jaskyne Sátorkőpusztai–Barlang a Strázsa-Barlang v blízkosti mesta Dorog. Prišli na pozvanie miestneho jaskyniarskeho spolku Bieber Endre Barlangkutató és Természetvédelmi Egyesület. T. Lánczos sa navyše zúčastnil aj exkurzie do jaskyne Ariadne, východne od mesta Dorog v pohorí Pils a to na pozvanie skupiny Ariadne Karszt- és Barlangkutató Egyesület. Čakateľ Š. Vaško sa začiatkom júla týždeň podieľal na speleoprácach v jaskyniach Moravského krasu.  Organizátorom prác bola jaskyniarska skupina Dagmar.  V druhý septembrový týždeň zúčastnil speleologickej výpravy do Rumunska – oblasť Banát. Čakatelia E. Mikulášová a M. Vrbovský za zúčastnili viacerých pracovných akcií vedených pod hlavičkou Speleo Bratislava. Zúčastnili sa prieskumov na Kolovom úplaze či Belanských Tatrách,dvakrát spolupracovali pri speleopotápačskom prieskume v jaskyni Teplica. Zúčastnili sa aj speleoexpedície Demänová 2018. Boli našimi zástupcami aj na jaskyniarskom týždni. Nápomocní boli aj pri jednej pracovnej akcii v jaskyni Kortmanka. T. Lánczos odborne pôsobil v Čachtickej jaskyni, kde kooperoval pri výskume kryogénnych kalcitov a paleontologickom výskume.

V spolupráci so Speleo Bratislava sme v strede júna zrealizovali v Borinskom krase už siedmy ročník Speleoškoly. Zúčastnilo sa ho 15 frekventantov. Aj tohtoročnú Speleoškolu možno hodnotiť z viacerých aspektov pozitívne.Zo spoločenských udalostí treba vyzdvihnúť ocenenie Petra Halenára a Petra Zvonára striebornou medailou Slovenskej speleologickej spoločnosti za zásluhy o rozvoj jaskyniarstva v našej časti Malých Karpát.

Rok 2018 možno vo viacerých smeroch hodnotiť ako najúspešnejší v doterajšej histórii speleoklubu. Počas 87 pracovných akcií sa podarilo prehĺbiť a rozšíriť poznatky o mnohých jaskyniach v našej pôsobnosti, nevynímajúc aj vytúžené objavy. Stála pri nás pomyselná šťastena, pretože pri takomto rozsahu prác, častokrát v závalových častiach sa nám až na menšie úrazy nič vážnejšie nestalo. A na záver je potrebné poďakovať všetkým, ktorí v roku 2018 priložili ruku k dielu a budujú tak aj naďalej dobré meno Speleoklubu Trnava.

/Alexander Lačný/

Fotogaléria z roku 2018