Jaskyniari počas roka 2017 uskutočnili celkovo 43 pracovných akcií. Sústredené boli do viacerých krasových celkov Malých Karpát.
Prvá pracovná akcia sa uskutočnila koncom januára, kedy sme spolu so starostom Píly Radovanom Mičunekom, pochodili termokamerou možné miesta v blízkosti zaniknutého lomu a sondážnych jám, kde by sa mala nachádzať zaniknutá jaskyňa. Ďalšiu pracovnú akciu sme sústredili do jaskyne Husí stok 1 (Kuchynsko-orešanský kras), kde sme zasondovali v spodných častiach jaskyne. V Havranickej jaskyni (Plavecký kras) sme počas februára uskutočnili pracovnú akciu taktiež zameranú na výkopové práce v najhlbšom mieste. Ťažila sa predovšetkým terra rossa bez výskytu väčších kameňov. Partia okolo J. Halamu pokračovala vo výkopových prácach v Zbojníckej jaskyni (Dobrovodský kras). Okrem technicky ladených prác sa vykonávali najmä výkopové práce. Práce boli sústredené počas celého roka do koncových častí jaskyne ako v západnom, tak i východnom smere. V súčasnosti je v jaskyni zameraných 180 metrov a jaskyňa sa stala najdlhšou jaskyňou v Dobrovodskom krase. Vybrané fotografie z jaskyne, hlavne z pracovných akcií, sú súčasťou expozície v Chtelnickom kaštieli
Dňa 8.4.2017 sme sa po predchádzajúcom prieskume pomocou termokamery vrátili do oblasti Píly. Akcie sa účastnili členovia spriatelených skupín – Speleo Bratislava, Jaskyniari P. Podhradie, Libor Budík (ČSS) a Karol Pukančík – montanista z Modry. Práce sme sústredili do pravej strany opusteného lomu, severozápadne od kóty Stará skala (456 m). Po asi pol metri sme však narazili na pevné dno, čo naznačuje, že sa tu zaniknutá jaskyňa nenachádza. Po zhodnotení lokality, sme upustili od ďalších výkopových prác. Vtedy nám K. Pukančík ponúkol, že by sme sa mohli presunúť do Modry, kde by nám exkurzne ukázal Dvojitú štôlňu na Kočistane. 
Zároveň navrhol, že by sme mohli preskúmať aj zavalenú Jozef štôlňu na Kočistane, keďže sme disponovali dostatočným počtom ľudí vrátane potrebného náradia. Po príchode na lokalitu sme započali výkopové práce nad prepadnutým miestom nad baňou. Ťažili sme predovšetkým suť. Okolo 16:00 sme narazili na pevnú stenu tvorenú piesčitou horninou. Neskôr sme kopírovali túto stenu až sme sa dostali k miestu, kde M. Ševčík pomocou pajsra a kladiva prerazil pajser do voľných priestorov. Okolo 17:00 bol priestor rozšírený a my sme mohli preniknúť po niekoľkých desaťročiach do Jozef štôlne. Baňa je ručne kresaná a dosahuje cca 100 m. Po úpadnici baňa pokračuje ďalším obzorom. Pre prieskum bolo potrebné lano. Preto sa M. Kočkovský vrátil do auta pre lano a za pomoci M. Ševčíka a K. Pukančíka preskúmal i tieto časti. Výskum bol ukončený okolo 20:00.
V rámci jaskyniarskeho zrazu konaného tradične na Majdáne, v prvý augustový víkend sme pracovali na troch lokalitách. Pomôcť nám prišli jaskyniari zo Speleo Bratislava a Plaveckého Podhradia. V jaskyni Husí stok pokračovali výkopové práce a následný transport materiálu až na povrch. Ďalšia skupina pokračovala vo výkopových prácach v Zbojníckej jaskyni. Asi najväčšia časť členov sa vybrala na sondovaciu akciu do plytkej priehlbiny v sedle medzi Čelom a Zárubami (Plavecký kras). Už na tejto prvej akcii sme medzi balvanmi začali cítiť chladný vzduch. Lokalite sa začíname intenzívne venovať aj na ďalších pracovných akciách. Postupne sme obnažili pevné časti dolomiticko-vápencového masívu. V hĺbke asi 4 m sme narazili na pôvodnú výdrevu a neskôr na kladivo, reťaz, kramlu, či smaltované vedro. To všetko po prvých prieskumníkoch tejto priepasti – I. Vajsáblovi a J. Baničovi. Stalo sa tak počas pracovnej akcie 19.8.2017. Nálezy sú dôkazom toho, že pracujeme v priepasti, ktorá bola opisovaná Š. Jastrabíkom, či A. Droppom. Začiatkom októbra prišlo k objavu voľných častí v dĺžke asi 7 m. Puklina podchádza pod pevný strop severozápadným smerom k plytkým závrtom na plošinke, čo je dobrý znak. Zároveň je vidno spod skál dopredu. V súčasnosti nevieme povedať, či sa prví prieskumníci dostali až sem, pretože sa tu nenachádzajú zadymené časti od karbidových lámp. V každom prípade objavom voľných častí v hĺbke už možno hovoriť o jaskyni, resp. priepasti. Na počesť jedného z prvých prieskumníkov bola lokalita pomenovaná ako Vajsáblova priepasť. Práce na lokalite pokračujú aj naďalej. Začiatkom novembra 2017 bol osadený uzáver na jaskyňu z dôvodu blízkosti turistického chodníka. Výziev do budúcnosti je stále veľa. Aj keď aktuálne má priepasť iba asi 15 metrov, neuberá to na perspektívnosti lokality. Prakticky na konci objavených priestorov sme ešte ani nezačali pracovať, pretože všetko dôkladne zabezpečujeme. Čiastočne objavujeme voľné dutinky aj pri hĺbení vertikálnych častí. Zaujímavé tiež je, že časti stien priepasti sú už prepracované krasovou činnosťou.
Nové informácie priniesol aj geofyzikálny výskum na krasovej plošine Komperek
(Kuchynsko-orešanský kras). Metódou elektrickej rezistivitnej tomografie sme vyhotovili 4 profily okolo zaniknutej jaskyne v závrte Strapek, opisovanej v minulosti P. Nemčekom. Geofyzikálny výskum viedli pracovníci katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky PríFUK – R. Putiška a I. Dostál. Výskum potvrdil prítomnosť voľných dutín severným smerom k tzv. Čiernej dolinke.
T. Lánczos a M. Jánošík sa zúčastnili koncom februára na pracovnej akcii pod názvom Expedícia Demänová 2017. Naši členovia pomáhali pri výkopových prácach v Hornom vchode jaskyne Pustá.
V spolupráci so Speleo Bratislava sme v strede júna zrealizovali v Borinskom krase už šiesty ročník Speleoškoly. Zúčastnilo sa ho 17 frekventantov. Aj tohtoročnú Speleoškolu možno hodnotiť z viacerých aspektov pozitívne. Jedným z nich je aktívna spolupráca so štyrmi frekventantmi (E. Mikulášová, H. Hadvigová, M. Vrbovský, V. Lukačovič), pri prieskume na našich lokalitách.
Takisto sme za zúčastnili Zrazu malokarpatských jaskyniarov organizovaným plaveckou jaskyniarskou skupinou. M. Vaško šiel počas zrazu pomôcť do Plaveckej priepasti (PP2) s vyznačovaním chodníka, transportom oceľového materiálu a následnými sondážnymi prácami. A. Lačný pomáhal jaskyniarom na jaskyniarskej základni s brúsením drevených trámov.
T. Lánczos sa v dňoch 23. až 29. 7.2017 zúčastnil medzinárodného speleologického kongresu Speleo 2017 v Austrálii, v Sydney. Po skončení kongresu sa zúčastnil aj pokongresovej exkurzii v Cliefdenskom krase, ktorá trvala do 7. augusta.
Dňa 25.8 až 3.9. 2017 sa M. Kočkovský zúčastnil jaskyniarskej expedicie do Macedónska pod záštitou jaskyniarskych klubov Speleodiver a Speleo Turiec a domácimi jaskyniarmi so Speleoklubu Peony. Prieskumne práce prebiehali v jaskyni Slovačka jama na Karadžici. Jaskyňa stále pokračuje do neznáma, ale pre rozbitú vŕtačku sa nedalo pokračovať v prieskume ďalej.
Po tejto pestrej plejáde akcií možno jednoznačne napísať, že činnosť v klube po miernej stagnácii opäť naberá na obrátkach. Dôvodom sú samozrejme ľudia, či už starší členovia, ale najmä tí noví, ktorí prinášajú nový vietor do plachát speleoklubu.
/Alexander Lačný/
