Aj v roku 2014 pokračovali členovia Speleoklubu Trnava v prieskume jaskýň v časti Malých Karpát. Ťažiskovými sa stali dve lokality; Havranická jaskyňa a Orešanská sonda.
Už začiatkom roka sme obnovili práce na Orešanskej sonde. Uvedomujúc si, že vyťažený materiál z koncových častí bude potrebné vyťažiť až na povrch, bolo potrebné začať rozmýšľať nad systémom lanoviek a aktivizovať väčší počet ľudí potrebných k ťažbe. Ako vhodné riešenie sa nám ukázala spolupráca s J. Halamom a jeho partiou, ktorá priniesla nielen dostatočný počet zanietených ľudí, bez ktorých by sme to sami nezvládli, ale aj viaceré šikovné vylepšenia ťažby. V závrte aktívne pomáhali aj členovia OS Plavecké Podhradie a Speleo Bratislava. Po úvodných výkopových prácach smerom do hĺbky a ťažbe materiálu na povrch vyvstal problém s nebezpečným závalom, ktorý sme mali rovno nad hlavami. Najmä, ak bola jeho časť opretá o nestabilnú stenu z ktorej sme pri výkopoch odoberali. Pre našu psychickú pohodu sme preto zával v letných mesiacoch zastabilizovali oceľovými nosníkmi a karirohožou. Práve nestabilná stena robila v hĺbke ďalší problém, ktorý sme vyriešili inštaláciou výdrevy. Tú sme inštalovali práve počas jaskyniarskeho stretnutia na Majdáne, za spolupráce všetkých už spomenutých skupín. Po realizácii výdrevy sme mohli ďalej pokračovať bezpečne do hĺbky.
Celkovo sme tu dosiahli hĺbku 18 m. Jaskyňa bola opäť premeraná a dosiahla dĺžku 31 m. V hĺbke sme zaregistrovali náznak fluviálnej chodby v smere na vyvieračku. Problémom však bolo, že táto časť výdrevy nebola vypažená drevom a zával sa nachádzal priamo nad ňou. Preto boli riskantné ďalšie práce. Na jeseň sa však problém vyriešil sám. Zával asi 1,5 m3 spadol sám do sondy a pred nami sa objavila kompaktná stena masívu, ktorá pokračuje aj do bočnej strany. Dá sa teda povedať, že máme chytené 3 strany sondy pevnou stenou. Ďalšou dôležitou vecou je prítomnosť prievanu, ktorý do spadnutia závalu nebol citeľný. Dá sa predpokladať, že sme už blízko k voľnejším častiam jaskynného systému. Celkovo sme odpracovali na lokalite 13 pracovných akcií.
Najviac pracovných akcií (18), sme odpracovali na našej najvýznamnejšej lokalite v Havranickej jaskyni. Už od začiatku roka sme realizovali intenzívne výkopové práce na dne Michalovej sienky. Zlom prichádza 11.5.2014, kedy sa jaskyniarom podarilo preniknúť do nových voľných priestorov jaskyne s pekne vyzdobenou sienkou na konci, ktorá má obe strany pukliny tvorené pevným masívom a vyznačuje sa intenzívnym prievanom. Takmer každú pracovnú akciu tu v severnom smere objavujeme ďalšie voľné priestory. Celkovo sa podarilo objaviť v tomto roku v Havranickej jaskyni 39 m nových jaskynných priestorov. Dosiahli sme hĺbku 50 m a dĺžka jaskyne vzrástla na 157 m. Aj naďalej tu intenzívne pracujeme na rozoberaní závalu v smere postupu. Jaskyniari tu vedú aj odborný výskum v spolupráci s katedrami Prírodovedeckej fakulty UK.
Na iných lokalitách sme prieskum viedli iba sporadicky. Prvú pracovnú akciu v roku 2014 sme realizovali v jaskyni Husí stok 1. Tu sme postúpili 2 m vpred do eróziou vymodelovaných častí, ktoré sú vyplnené hlinou a nekrasovým náplavom. Dá sa pokračovať ďalej, len jaskyňa potrebuje „svojho človeka“, ktorý by inicioval práce do tejto inak zaujímavej jaskyne. Na Veterlíne sme počas roka sústredili naše práce do Veterlínskej sondy, kde sa nám podarilo spriechodniť zúžené časti tvorené závalom až do voľnej sienky objavenej ešte v začiatkoch nášho klubu v roku 2001. Spredu síce fúka nárazový vietor z povrchu, ale do hĺbky by sa dalo ďalej kopať. Dno je tvorené černozemou a zaklinenými balvanmi. Lokalita je známa intenzívnym vyparovaním teplého vzduchu v zimných mesiacoch a odtápaním snehu. Netreba preto do budúcnosti na tieto lokality zabúdať, najmä ak si uvedomíme, ako vyzerajú vstupné časti napríklad Havranickej jaskyne. To sa týka aj Priepasti 3/V2 pod vrcholom Veterlína. Tu sa zrealizovala iba jedna pracovná akcia, kde sa vyťažil naťažený materiál z predchádzajúcich pracovných akcií. Na akcii spolupracovali aj členovia Klubu priateľov turistiky a členovia čakatelia Speleo Bratislava. Na Veterlíne sme ešte zmapovali jaskyňu Peterskú priepasť.
Na Bielej skale, v blízkosti závrtovej línie sme zaregistrovali menšiu jaskynku, kde by sa dalo v budúcnosti sondovať. Tradične sme sa zúčastnili jaskyniarskych zrazov organizovaných Speleo Bratislava a OS Plavecké Podhradie. Celkovo sme realizovali 40 pracovných akcií. V rámci Speleologickej strážnej služby sme opravili a natreli uzávery na jaskyniach Peterská priepasť, Havranická jaskyňa, Trstínska vodná priepasť a Orešanská sonda. V spolupráci s Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Trnave sme uskutočnili taktické cvičenie do Trstínskej vodnej priepasti. S jaskyniarskou skupinou Speleo Bratislava sme úspešne pokračovali v kurzoch Speleškoly pre verejnosť. Aj tretí ročník sa vydaril. Dvaja členovia sa zúčastnili mapovacieho kurzu v Demänovskej doline.
Aj tento rok intenzívne pokračovali práce na budovaní chatky. Kompletne sme dokončili pivnicu vrátane betónovej deky, osadili pivničné okná a dvere. Koncom roka sme začali stavať obvodové múry.
Rok 2014 bol preto prelomovým vo vzťahu k dvom našim významným lokalitám – Havranickej jaskyni a Orešanskej sonde. Tá prvá dáva nádej, že po takmer desiatich rokoch prieskumu v závalových častiach sme konečne na správnom mieste v postupoch na sever, kde na základe geofyzikálnych meraní predpokladáme voľné priestory.
Orešanská sonda zasa dáva nové perspektívne možnosti na prienik do nových jaskynných priestorov a prinajmenšom poodhalením pokračovania tohto korozívneho závrtu. Apelujem preto na členov, aby sa viac zapájali do činnosti, pretože aj v roku 2015 posunieme poznanie a zažijeme neopakovateľné zážitky, ktoré sú dopriate iba nám jaskyniarom.
/Alexander Lačný/
