Z histórie jaskyniarstva v okolí Trnavy

Turisti v jaskyni Driny, rok 1939. Foto: archív SMOPaJ

 

Už od nepamäti ľudí z podhorských obcí Smolenice, Dolné Orešany a Horné Orešany zaujímali tajuplné “diery” roztrúsené v skalných masívoch Malých Karpát. Spočiatku sa však ľudia báli do nich vstupovať. Jaskyne totiž boli spájané s rôznymi poverami. Zvedavosť ľudí bola väčšia a netrvalo dlho, keď prví odvážlivci vstúpili do týchto jaskýň. Myslím si, že boli tak, ako my dnes očarení podzemným svetom, ktorý vytvorila príroda za tisícky rokov.

K vážnejšiemu záujmu o jaskyne prichádza až po prvej svetovej vojne, ktorá priniesla uvoľnenejšiu atmosféru a lesy sa otvorili aj bežným ľuďom. Paradoxne ľudia nehľadali podzemnú krásu jaskýň, ale rôzne poklady, ktoré tam mali schovať zbojníci z dávnejších čias. Prvými známymi vtedy ešte „hľadačmi pokladov“ boli Imrich Vajsábel, Silvester a Alexander Valovci, ku ktorým sa neskôr pridali Štefan a Ján Baničovci, Alojz Vajsábel a J. Prudík. V roku 1929 zaútočili na Havranicu – opradenou legendami o poklade nachádzajúcom sa v útrobách jaskyne. Poklad sa im však nepodarilo nájsť.

Vrhli sa aj na závrtový komín na vrchu Driny, ktorý povolil v roku 1929. Síce neobjavili tak vytúžený poklad, ale za namáhavú prácu im určite bola odmena v podobe krasovej výzdoby, ktorou bola jaskyňa výnimočne obdarená.

V roku 1950 a 1951 v jaskyni Driny a okolitých jaskyniach vykonávali prieskum Ján Majko, Dr. Anton Droppa a Leonard Blaha s ďalšími spolupracovníkmi. V jaskyni Driny sa im podarilo preniknúť do nových častí jaskyne.

Aj Pavla Nemčeka, zakladateľa jaskyniarskej skupiny Strapek (neskôr O.S. Dolné Orešany) zlákala krása podzemných priestorov a tajomstvá okolo jaskýň. Skupinu oficiálne založili v roku 1962 a patrila tak medzi najstaršie na Slovensku. Ich hlavnou lokalitou sa stáva vrch neďaleko obce Majdán – Komberk (Kŕč), kde nachádzajú jaskyňu o ktorej si myslia, že by mohla viesť do väčších jaskynných dutín. Okrem toho sa začínajú venovať aj okoliu Hornej a Dolnej Pariny a lokalizujú tu väčšie množstvo jaskýň, ktoré začínajú skúmať. Najviac sa tu venujú jaskyniam na Komperku, Mesačnej, jaskyni Sová, Vápenice, Pec a Husí stok. Okrem toho skúmajú aj na Veterlíne, Havranici či Bukovinkách. Azda najväčším úspechom bol pre nich objav Trstínskej vodnej priepasti v roku 1964 v kameňolome Trstín, ktorú ako prví dôkladne preskúmali. Neskôr sa k nim pridávajú aj Hornoorešanci – Peter Halenár, Peter Zvonár, Silvester Zvonár a iní. Začiatkom 90tych rokov v skupine prichádza k pomalému útlmu. Smrťou lídra skupiny Pavla Nemčeka v roku 1995 odišiel akoby jaskyniarsky duch tejto skupiny.

/Alexander Lačný/