Koncom októbra 1965 bol v kameňolome pri Trstíne odkrytý otvor puklinovej priepasti, ktorú v novembri preskúmali dobrovoľní jaskyniari pod vedením p. Nemčeka z Dolných Orešian. Odborný výskum priepasti vykonali speleológovia Dr. A. Droppa CSC. A Chovan a M. Sýkora, pracovníci Geografického ústavu SAV v Liptovskom Mikuláši. Dno priepasti je zaliate vodou a preto novoobjavený prírodný výtvor dostal pomenovanie vodná priepasť. Vodná priepasť sa nachádza na južnom svahu Holého vrchu (333m), ktorý leží na východnom upätí Malých Karpát severne od obce Trstín. Holý vrch tvorí morfologicky výraznú vyvýšeninu. Zo západu ju oddeľuje hlboká dolina potoka Rakové a na východnej strane plytčia dolina potoka Rasuchov, na juhovýchode je oddelená od sprašovej Trnavskej pahorkatiny okrajovým tektonickým zlomom. K pohoriu Malých Karpát sa pripája len na severe, a to zníženým sedlom zloženým z myocenných zlepencov a pieskov. Z geologického hľadiska Holý vrch budujú svetlosivé dolomity vrchného triasu, pod ktorými leží vrstva svetlosivých vápencov. Kým dolomity sa drobia na ostrohrannú sutinu a piesok, podložné vápence sú kompaktnejšie, majú sklon vrstiev 28 stupňov na SZ (345stupňov) a sú prestúpené tektonickými poruchami v smere SV-JZ. Na jednej z nich sa utvorila aj vodná priepasť, odkrytá v najnižšej terase kameňolomu vo výške 242m, teda asi 20m nad potokom Rakové. Priepasť sa nachádza na tektonickej poruche, ktorá sa tiahne v smere SV-JZ a má sklon 80stupňov na JZ. Šírka pukliny vo vchode je len 40 cm, no postupne sa zväčšuje a na dne v hĺbke 36 m dosahuje šírku 1,5 m. Dno vstupnej pukliny vypĺňa podzemné jazero (dĺžka 10 m, hĺbka 3 m). Rozšírená puklina pokračuje na obidve strany. Smerom na SV sa zjavuje nad jazerom naváľaná sutina v dĺžke 7 m. Za ňou vypĺňa dno pukliny opäť podzemné jazero dlhé 50 m. Šírka pukliny a teda i jazera sa pohybuje od 1,3 do 1,7 m. Hĺbku jazera miestami zmenšujú balvany, ktoré sa zrútili na dno priepasti z hornej časti pukliny. Najväčšia hĺbka a to 7 m bola nameraná pod bodom č. 8. Na severovýchode uzatvára koniec jazera ostrohranná sutina s balvanmi, ktoré vypĺňajú celý profil pukliny a znemožňujú ďalší prechod. Zrútené balvany vypĺňajú dno pukliny aj smerom na JZ od vstupného jazera a to v dĺžke 35 m. Šírka pukliny sa tu pohybuje od 1,3 do 4 m. Za nakopenými balvanmi pokračuje zasa podzemné jazero viditeľné v dĺžke 7m. Následkom sťaženého prístupu nemohlo byť zamerané. Steny puklinovej priepastí sú pokryté vyzrážaným vápencom hroznových tvarov, čo poukazuje na skutočnosť, že kedysi bola puklina vyplnená vodou do väčšej výšky, ako je dnes. Po klesnutí hladiny sa utvorili na niektorých miestach aj kvapľové náteky. Typických stalktitov, alebo stalagmitov vo Vodnej priepasti niet. Vodná priepasť je výsledkom korozívnej činnosti presakujúcich atmosferických vôd, ktoré sledovali spomenutú tektonickú poruchu a v priebehu pleistocénu ju rozšírili na terajšie rozmery. Vplyvom tektonických pohybov sa zo stien priepasti rúcali na dno skaly, a to tiež prispelo k jej rozšíreniu. Otázku pôvodu vody na dne Vodnej priepasti vyriešili v roku 1968 pracovníci hydrogeologického oddelenia GÚ DŠ v Bratislave. Jazerné vody sú podľa ich zistení atmosferického pôvodu, no dopĺňa ich aj prítok podzemných vod z iných miest. Keďže dno vodnej priepasť leží pod úrovňou okolitých povrchových tokov (Rakové, Trnava), možno predpokladať, že časť ich vôd sa neznámymi podzemnými cestami dostáva aj na dno priepasti.
Prebraný článok: DROPPA, A. 1967. Vodná priepasť pri Trstíne
