1. opis.
Prvý zostup do priepasti „Holý vrch“ sa uskutočnil dňa 31.03.1964 pod vedením Nemčeka Pavla a Fiačana Milana. Nemček Pavel je dobrovoľný jaskynný prieskumník, ktorý má 6 člennú skupinu. Fiačan Milan je sprievodca „jaskyne Driny“ a jeho pomocník je Vojtech Pobiecký. V tento deň sa tieto kolektívy zišli na spoločnom prieskume priepasti „Holý vrch“
Táto priepasť sa nachádza z kraja druhého lomu v kameňolome Trstín. Po zabezpečení všetkých bezpečnostných opatrení bol vybraný dobrovoľný prieskumník zo skupiny Nemčeka P., ako prvý Jozef Nídel.
Po zostúpení na dno priepasti do hĺbky 54 m dal znamenie na druhý zostup a ten prevádzal pomocník Fiačana – Pobiecký Vojtech. Títo obaja dobrovoľný prieskumníci preskúmali situáciu, zloženie a veľkosť priepasti a boli odvolaní na povrch. Ich hlásenie bolo v tomto znení: „Priepasť meria 54 m hĺbky na suchú zem, na pravú stranu a ľavú stranu vedú chodby , pod nami sme zistili vodu. V pravej chodbe, ktorá vedie na sever je voda. Ďalší prieskum sa môže uskutočniť len po vode s gumovým člnom.
Ľavá strana chodby sa prudko zdvíha a je schodná po suchom. V oboch chodbách sa nachádza hrášková výzdoba do výšky 15 m. Na pravej chodbe sa zistili i v menšom počte stalagmity (tzv. výzdoba)
Ľavá strana chodby sa údajne rozširuje a je v nej napadaného kameňa. Prieskum je možný i po suchom – na pešo…
2. opis jaskyne Holý vrch – Trstín.
Ľavá strana chodby je schodná do diaľky 100 m. Preskúmal ju vedúci skupiny „Nemček Pavel“ a jeho brat „Urban“
V chodbe sa nachádza dosť veľké množstvo kameňa a preto je dosť obtiažny prechod chodbou. Na stenách balvanov, ako i stien, nachádza sa pekná hrášková výzdoba.
Južnú skalnú stenu pokrýva kvapľová výzdoba, asi do výšky 30 m od hladiny vody.
Táto chodba nieje dostatočne preskúmaná, nakoľko pre málo času ktorý nám zbýval, nakoľko bol zvrchovaný čas návratu podľa dohodnutého času na povrchu.
V chodbe sme sa pohybovali pomaly pri sviečkach a batériovými lampami. Zistili sme nad nami schodnú cestu pomedzi kamením k hladine vody. Výška nad vodou 10 m v. Pod nami sme zistili suché riečište v hĺbke asi 8-10 m hl.. Do tejto chodby sme sa nespustili pre málo času, ale táto chodba smeruje tiež k vode a myslím, priam k hladine vody.
Ale pre ďalší prieskum „ľavej“ chodby doporučujem!
„Výstroj“
1.) 15 m dl. povraz
2.) 15 m dl. povrazový rebrík
3.) osvetlenie batériové, karbydové a môže byť i elektrické
Podľa odhadu z očami, šírka vodnej hladiny v ľavej chodbe sa nachádza od 1-5 m šírky, chodba sa točí zo smeru severovýchod na severozápad. Ďalej doporučujem prieskum v čase sucha, nakoľko v oboch chodbách na stenách sa nachádzajú zvyšky dreva a lístia zo stromov, priplaveného z povrchu. A zistili sme, že voda v týchto chodbách stúpa a klesá, podľa toho, aký príval ide do chodby z povrchu pri topení snehu a búrky, voda stúpa do najvyššieho bodu a to asi 2-3 m výšky.
Záznam tretieho zostupu do jaskyne Holý vrch
Zostup sa uskutočnil dňa 6.11.1965 o 8:00 hod. Zostupu sa zúčastnili jaskyniari: Nemček Pavol, Nídel Jozef, František Nemček, na povrchu pracovali Nemček Leonard s Nemček Urban, ktorí prevádzali opatrenia na povrchu.
Pri treťom zostupe bolo zistené, že voda stúpla o 10 m a preto bolo dôležité zaisťovať prácu v jaskyni na vode. Ako prvý zostupoval vodu vedúci skupiny Nemček Pavel, ktorý zostupoval na vodu s člnom. Druhý zostupoval Nídel Jozef a tretí Nemček František, ktorý zostupoval s materiálom. Plánovaný prieskum bol v ľavej strane trhliny, kde sa nachádza výzdoba. Prieskum sa prevádzal pomaly, až po vodnú chodbu. Na vodnú chodbu sa vybrali na prieskum Nemček Pavel a Nídel Jozef s malým gumovým člnom pre 2 osoby. Na vodu sa púšťalo po povraze asi 8 m vodná chodba bola dosť úzka, nakoľko voda stúpla do užších priestorov. Steny vodnej chodby pozostávali z výzdoby hráškovej a kryštalickej a preto prieskum bol veľmi náročný a nebezpečný. Postupovali sme veľmi pomaly až do zatáčky kde bola naftová bublina, tejto naftovej bubline som vyhol a priblížili sme sa k výzdobe steny a tu bol zlomok neopatrnosti. Čln sa napichol na výzdobu a potiahli sme dopredu a tu zrazu dostali sme 5 cm trhlinu na člne. Okamžite sme sa museli zachraňovať, keďže na výzdobe sme sa zavesili ako netopiere na stenu, ale čo teraz? Cesta naspäť bola nemožná, do vody sa nám nechcelo a preto sme si našli vhodnejšie miesto na odpočinok. Ja som ostal asi 30 cm nad vodou a Jozef ostal asi 3 metre nadomnou.
Tu sme si sadli a rozmýšľali čo robiť, ako naspäť, lebo obaja sme boli na naftovej stene, celí zmáčaní nad naftovou bublinou, presne to neviem, že to bola nafta, ale naftou to smrdelo a bolo to klzké a rozpúšťalo to i výzdobu na stene.
Zrazu mi prišla myšlienka, ako sa zachrániť, vytiahol som čln z vody, našiel som trhlinu, vytiahol som z topánky šnúrku a uviazal som trhlinu na člne ako vrece. Pokúsil som sa čln nafúknuť, to sa mi podarilo, ale vzduch unikal. Rýchlo som nasadol do člna a zvolil som si ísť naspäť sám. Čln som na suchu zalepil a išiel som na pomoc Jozefovi, ktorý trpezlivo čakal na mňa, bolo mu dlho, čakal na stene 3 hod., aby mu nebolo smutno, spieval si a pískal piesne. Podarilo sa nám zachrániť! Ďalší prieskum bol nemožný, nakoľko čln nebol spoľahlivý a bol i čas návratu. Strávili sme v prieskume jaskyne 10 hodín. Na povrchu boli už netrpezliví, nakoľko bola už tma. Návrat sa prevádzal rýchle, všetci sme boli vyčerpaní, ale sme boli radi, že sa nám nestalo nič.
Tým sa skončil tretí zostup do priepast v kameňolom v Trstíne. Teraz je potrebné zisťovať stav vody a keď bude najnižší stav vody, musí sa previesť ďalší zostup a prieskum dosiaľ nezistených, neprebádaných chodieb.
Záznam do knihy bol prevedený 7.11.1965
Pavel Nemček – vedúci skupiny
