Zhrnutie doterajšieho speleologického prieskumu na Komberku

Vchod do Závrtovej priepasti. foto: Lačný A.

 

Vrch Komberek (Kŕč) 409 m. n. m, sa nachádza pri malokarpatskej obci Horné Orešany – časť Majdánske. Názov pochádza z nemčiny a dali mu ho pravdepodobne Nemci, ktorí osídľovali toto územie po vyplienení slovenského obyvateľstva Turkami. Vrch začleňujeme do Kuchynsko-orešanského krasu, keďže sa tu nachádzajú tmavosivé kalové vápence mladšieho triasu, ramsaurské dolomity – sivé vrstevnaté dolomity stredného triasu a toto časové obdobie je tu zastúpené i gutensteinskými – annabergskými vrstvami, ktoré sa nachádzajú v menšej miere na juhovýchodnom svahu a na západnej strane od vrcholu. Od juhu postupujúc na východ oddeľuje príkrovová línia kras od ílovito-piesčitých bridlíc, pieskovcov a piesčitých vápencov. Komberek je charakteristický strmými svahmi a to zo severu, východu a západu. Vrch je tvorený krasovou plošinou, kde sa nachádza množstvo závrtov, ktoré sledujú tektonické poruchy v podzemí.

Prvý, nám známy prieskum jaskýň tu po prvej svetovej vojne vykonali Imrich Vajsábel s Jánom Baničom, ktorí sa neskôr stali objaviteľmi jaskyne Driny. Išlo o menšiu puklinovú jaskyňu nachádzajúcu sa na severnom svahu. Rozšírená puklina v podobe kanálu po dĺžke 8 metrov tu mala ústiť do širokej siene (5×3 m), z nej mala puklina pokračovať asi 30 metrov, kde sa končí upchatá hlinou. Už vtedy tu našli zhrdzavené pilníky, čo svedčilo o živej činnosti hľadačov pokladov. Pracovali tu aj v lievikovitom závrte, neďaleko tejto jaskyne, kde sa údajne strácala voda a dostali sa tu do malej jaskynky.

Presne 14.7.1962 tu začala pôsobiť novovznikajúca jaskyniarska skupina pod vedením Pavla Nemčeka, ktorú tvorili členovia Leonard, Urban a František Nemčekovci, Jozef Nídel, Emil Kulíšek a jedenásťročný syn Pavla Nemčeka – Ľubomír.

Začali tu pracovať na závrte, ktorý pomenovali Strapek a podľa neho i celú jaskyniarsku skupinu, ktorú až neskôr premenovali na OS Dolné Orešany. Názov závrtu Strapek odvodili od legendy, ktorá hovorila o akýchsi Strapkároch. Šlo o ľudí z Dolného Rakúska, ktorí tu záhadne vstupovali do týchto závrtov a niečo tu ťažili. Toto bohatstvo ďalej odnášali do Rakúska. Názov Strapkári im ľudia dali údajne preto, že nosili nohavice, ktoré mali šité do zvona a konce mali rozstrapkané. Títo návštevníci prespávali v obci Lošonec.

Azda táto legenda viedla Pavla Nemčeka a jeho skupinu k výkopovým prácam na tomto závrte. Po chvíli kopania dostali sa k starej výdreve, kde za zúženým otvorom našli lopatu a o niečo nižšie mužskú topánku a vedro. Mohlo ísť o lievikovitý závrt v ktorom pracovali Imrich Vajsábel a Ján Banič, pretože tu našli spomínanú výdrevu a pri závrte sa nachádza ryha cez ktorú v minulosti do závrtu tiekla voda (pozn. autora). Na dne ešte odstrelili veľký kameň. Detonácia sa ozývala najviac v tzv. úzkej dolinke neďaleko od závrtu. Keďže hrozili závaly, rozhodli sa závrt v celom profile vyčistiť. Zdokumentovaná hĺbka závrtu vtedy bola 12 metrov, šírka 120-150 cm, a puklina v závrte smerovala v smere severozápad – juhovýchod. Po vyčistení závrtu v roku 1964, kedy sa dostali na staré miesto ťaženia sa po veľkej zime výdreva zrútila a závrt zasypalo.

V zimných mesiacoch roku 1967 tu pracovali na premostení a na konštrukcií pre lanovku aby zmechanizovali práce na závrte. V správe sa dá dočítať, že za posledné 2 roky tu mali 5 závalov a previedli trikrát výdrevu. Šťastie akoby jaskyniarom neprialo a 17.6.1967 im zemetrasenie narušilo otvor. Až na sporadické akcie sa v ďalších rokoch skupina sústredila na iné lokality, ako Sová, jaskyne na Mesačnej a Starej Bohatej.

Až začiatkom roka 1986 obnovila skupina práce na závrte. Súčasne však na severovýchodnej strane Komberku odkrývajú otvor zanesený lístím a humusom. Počas roka 1986 však pracujú na závrte. Zlom prichádza 19.10.1986 kedy sa prekopali k starej výdreve z rokov 1964-1965, no zistili, že výdreva nespadla sama, pretože tu našli palník a rozdrvený kameň, na ktorom výdreva predtým držala.

Od roku 1987 sa začínajú sústreďovať na otvor v severovýchodnej strane, kde medzi blokmi objavujú voľnejšie priestory a jaskyňu nazývajú Závrtová priepasť. Pracujú tu až do roku 1989, kedy sa práce na Komberku zastavili.

Povrchový prieskum sme tu začali ešte v roku 2005, kedy sme hľadali zmienené jaskyne. Podarilo sa nám loklizovať závrt, v ktorom bola kedysi jaskyňa Strapek. Nasvedčujú o tom staré sitá, ktoré sme tam našli spolu s vozíkom a koľajničkami. Našli sme i Závrtovú priepasť kopanú členmi OS Dolné Orešany od roku 1987. Jaskyňu, ktorá sa mala nachádzať na severnom svahu kopanú Imrichom Vajsáblom a Jánom Baničom sme niekoľkokrát hľadali, no bezúspešne. Vyriešenie záhady priniesol až Peter Halenár, ktorý si spomenul, že pri objave priestorov v Závrtovej priepasti tu našli vo väčších balvanoch vysekané diery pravdepodobne na nejakú trhavinu. To nasvedčuje tomu, že tu v minulosti už niekto pracoval. Domnievame sa preto, že by mohlo ísť o spomínanú jaskyňu. Jaskyňa má v súčasnosti iba 12 metrov, no je vidieť medzi napadané bloky ďalej a jaskyňa sa zjavne rozširuje.

Podľa Pavla Nemčeka by i tu malo byť až 22 krasových závrtov, no pri dokonalejšom prieskume sme zistili, že časť z nich sú tzv. vápenné jamy, kde sa vypálený vápenec roztĺkal na prášok, následne sa zalial vodou a vápno tu roky zrelo. Na druhej strane však mohli ľudia už jestvujúce menšie závrty použiť ako vápenné jamy. Lokalizovali sme teda po vylúčení vápenných jám iba 8 väčších závrtov, ktoré sa nachádzaju na tektonickej – poruchovej línií od severozápadu na juhovýchod (táto línia sa potvrdila i z opisu jaskyne Strapek, kedy tu puklina smerovala práve v tomto smere). Jeden väčší závrt sme našli asi 150 metrov na juhozápad, ktorý môže mať niečo spoločné s poruchou od tzv. úzkej dolinky a závrt Strapek by potom bol na križovatke týchto puklín.

Pri dokonalejšom prieskume južného svahu sme začiatkom roka 2005 objavili niekoľko výrazne odtopených miest. Začali sme na lokalite pracovať, ale k nejakej výraznejšej pukline, či jaskynnému otvoru sme sa zatiaľ nedostali. Lokalitu sme zatiaľ pracovne nazvali Líštie diery nad kúpaliskom. Mohlo by ísť azda o zanesenú a zasypanú výverovú jaskyňu, ktorá mohla odvodňovať časť krasovej plošiny ktorá viditeľne súvisí s týmto systémom?

Čo sa týka odvodnenia kopca, v blízkosti sme nenašli výraznú vyvieračku, ale iba jeden občasný nevýrazný prameň.

 

/Alexander Lačný/