Mapa TVP od E. Kullmana
Akumulované zásoby podzemných vôd a možnosti ich exploatácie vo vybraných krasovo-puklinových hydrogeologických štruktúrach Západných Karpát som overoval hydrogeologickými vrtnými prácami a čerpacími skúškami v rámci hydrogeologického výskumu, prebiehajúceho v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave a v spolupráci s Vodnými zdrojmi, n. p.. Bratislava. Tento výskum potvrdil široké možnosti optimalizácie využitia podzemných vôd touto formou.
Všeobecné konštatovanie potvrdzujú konkrétne poznatky z overovania akumulovaných zásob podzemných vôd pre možnosť ich využitia pre optimalizáciu odberov podzemných vôd na jednotlivých lokalitách vo vhodných hydrogeologických štruktúrach.
V tejto kapitole sú uvedené okrem výsledkov z lokalít, ktoré som overoval buď sám, alebo v spolupráci i výsledkami zo starších výskumov, na ktorých som urobil doplňujúce práce (hydrogeologické štruktúry: harmanecká synlinála, Čachtické Karpaty). Tento súbor zahrňuje podstatnú časť významných dosiaľ urobených výskumov pre optimalizáciu využitia krasovo-puklinových vôd v Západných Karpatoch.
Získané poznatky sú podané v nadväznosti na hydrogeologické štruktúry a v rámci nich na konkrétne overované lokality.
Hydrogeologická štruktúra triasových vápencov dolomitov havranického príkrovu v Pezinských Karpatoch. lokalita Trstín
Hodnotená lokalita sa nachádza v kameňolome na juhovýchodnom upätí Holého vrchu (asi l km ssz. od obce Trstín) pri severovýchodnom okraji Pezinských Karpát. Oblasť Holého vrchu geologicky tvorí súčasť havranického príkrovu. Vystupujú tu na povrch v spodnej časti svet1é vápence ilýru – ladinu a v ich nadloží svet1osivé dolomity stredného až vrchného triasu. Tieto karbonátové súvrstvia havranického príkrovu sú voči sedimentom Trnavskej pahorkatiny (súvrstvie spodného egenburgu, karpatu – pieskovce, zlepence, štrky a piesky, ako aj vrchného bádenu – vápnité íly a piesky) tektonicky oddelené zlomom tvoriacim súčasť okrajových zlomov Pezinských Karpát v tejto oblasti. Možno predpokladať, že ide o pokračovanie pásma okrajových zlomov Pezinských Karpát prebiehajúcich od Lošonca cez Smolenice do Trstínu. Hydrogeologicky hodnotená lokalita tvorí súčasť sv. okraja rozsiahlej hydrogeologickej štruktúry, rozprestierajúcej sa medzi Rohožníkom, Prievalmi a Trstínom (celková rozloha 68,6 km2, z toho 58,3 km2 tvoria “triasové vápence a dolomity). Na základe výsledkov hodnotenia metódou hydrologickej bilancie a metódou analógie (D. DUBA – E. KULLMAN 1968, E. KULLMAN 1982a) vychádza v hydrogeologickej štruktúre deficit približne 80 l. s- l. Možno predpokladať, že časť z tohto množstva, prípadne i celé toto množstvo podzemných vôd sa sústreďuje pri sv. okraji hodnotenej štruktúry. Tieto krasovo-puklinové podzemné vody (s výnimkou priamych prestupov do potoka Raková a započítaných do celkovej bilancie) nevystupujú pri sv. okraji štruktúry na povrch, naopak, ich hladina je v tejto oblasti značne zaklesnutá. Je predpoklad odvodňovania týchto vôd v súvrstviach vápencov a dolomitov k severovýchodu pod neogénnymi sedimentmi Dobrovodskej kotliny do hydrogeologickej štruktúry dolomitov a vápencov nezozoika Plešivej hory v Brezovských Karpatoch, odvodňovanej hlavne významným prameňom v Dechticiach. V tomto prameni sa na základe výsledkov rozsiahlych meraní odvodňuje 500-600 l. s – I podzemných vôd (M. TAKÁČOVÁ 1980).
Hydrogeologickému výskumu tejto lokality predchádzal speleologický výskum. Pri ťažbe kameňa v kameňolome na jv. úpätí Holého vrchu bol odkrytý krasový komín vo svetlých ladinských vápencoch havranického príkrovu. Zostup cez tento komín umožnil objaviť krasové priestory nachádzajúce sa pod kameňolomom. Prvé orientačné preverenie týchto krasových priestorov urobila jaskyniarska skupina z Dolných Orešian (pod vedením P. NEMČEKA). Pretože spodná časť jaskynných priestorov v hĺbke 39-41 m pod terénom vytvára podzemné krasové jazero a bol predpoklad overenia významnejších zásob podzemných vôd na tejto lokalite Geologický ústav Dionýza Štúra sa rozhodol preveriť podrobnejšie tieto zásoby podzemných vôd. Pracovníci Geografického ústavu SAV pod vedením A. DROPPU zamerali v dňoch 8.-11. augusta 1967 jaskynné priestory na účely hydrogeologického výskumu.
Z overenia a zamerania jaskynných priestorov vyplynulo, že krasové priestory s podzemnými vodami sú viazané na časť okrajového zlomu, otvorenú a rozšírenú krasovými procesmi, ktorý prebieha smerom SV -JZ s približne 80º úklonom do pohoria (obr. 59). Dokumentovaný otvorený zlom zaplnený podzemnou krasovou vodou vytvára významný drén pre podzemné vody priľahlých triasových vápencov a dolomitov. Tento drén bol overený v dĺžke 125 m, kde dosahuje premenlivú šírku 2-7 m (obr. 59). Jeho otvorenú hĺbku vzhľadom na úklon otvorenej poruchy nemožno stanoviť. Jeho ďalšie pokračovanie tak smerom na SV, ako aj smerom na JZ nie je preverené, môže však zasahovať na veľké vzdialenosti. Určitý dôkaz o pokračovaní otvoreného zlomu jz. smerom podávajú dokumentované straty časti povrchových vôd potoka Raková v miestach, kde predpokladané pokračovanie zlomu prebieha naprieč údolím tohto povrchového toku. Tieto straty vzhľadom na zaklesnutú hladinu podzemných krasových vôd (hĺbka hladiny podzemných vôd v zlome v oblasti kameňolomu na základe nesústavných meraní kolíše od 39,0 do 41,0 pod terénom) môžu doplňovať podzemné krasové vody zlomu.
Na overenie možnosti využitia podzemných krasových vôd zlomom drénovaných a v ňom sústreďovaných bol urobený pokus na overenie zdrojov a zásob týchto podzemných vôd čerpacou skúškou ponorným čerpad10m spusteným do zlomu cez vstupný otvor. Táto skúška, uskutočnená v dňoch 27. 10.-18. Il. 1967 pri maximálnej možnej technicky dosiahnuteľnej výdatnosti 10,461. s-1 dokumentovala veľmi pomalý plynulý pokles hladiny podzemných vôd. Maximálna – depresia po 23 dňoch čerpacej skúšky bola iba 0,55 m. Taktiež stúpacia skúška ukázala iba veľmi pomalé stúpanie hladiny. Hladina podzemných vôd v priebehu II dní vystúpila iba 00,13 m. Získané výsledky (obr. 60) neumožnili stanoviť dynamický prítok podzemných krasových vôd. Dokumentovali však jednoznačne, že po depresiu 0,55 m sa na celkovom čerpanom množstve významne podieľali akumulované zásoby krasových vôd štruktúry.
Na presnejšie overenie zdrojov a zásob podzemných krasových vôd sústreďovaných zlomom bol v roku 1968 urobený hydrogeologický vrt TH-l (Trstín) do hÍbky 57 m. Na vrte bola realizovaná dlhodobá čerpacia skúška v trvaní 42 dní (8.11.-19.12. 1968). Čerpacou skúškou boli dokumentované nasledovné výdatnosti: Q=23,l7I.s-1 pri s=0,94m, Q=52,8I.s-‘ pri s = 2,08 m a Q = 55.91. s- I pri s = 4,3 m (E. KULLMAN 1982a).
V priebehu čerpacej skúšky sa výrazne prejavil vplyv vyčerpávania akumulovaných zásob podzemných vôd. Tento vplyv sa potvrdil i po ukončení čerpacej skúšky pri stúpacej skúške (vid. obr. 61), čo svedči o významnom podiele akumulovaných zásob podzemných vôd a ich relativne obmedzenom dopĺňaní z dynamických zdrojov podzemných vôd. Vrtom a čerpacou skúškou bola kvantitatívne preverená existencia významných akumulovaných zásob podzemných vôd v otvorenom zlome a možnosť ich sezónneho využitia (E. KULLMAN 1982a).
Prebraný článok: Kullman 1987







