Orešanská sonda

Objavitelia. foto: Halenár P.

 

Závrt pod označením Orešanská sonda sa nachádza pár metrov od občasnej vyvieračky neďaleko Rybárne. O závrte sa už vedelo pravdepodobne dlhšie, pretože už starší členovia OS Dolné Orešany spomínajú tento závrt. Nikdy však neprišlo k sondovacím prácam. A tak po znovuobjavení Havranickej jaskyne sa presúvame so všetkou našou „technikou“ a posilami na Orešanskú sondu. Práce začínajú 6.11.2004, keď lokalitu navštevuje Matej Lackovič a ešte raz prútikuje možne voľné priestory.

Výkopové práce na lokalite začínajú 20.11.2004, kde v zložení Lačný, Kočkovský a Neština (OS Uhrovec) odkrývame prvé vrstvy hliny a neskôr ílu. Na konci dňa už prichádzame na väčšie kamene. O deň neskôr spolu s Petrom Halenárom sa nám podarilo objaviť užšiu puklinku medzi kameňmi, kam prepadávajú menšie. Balvany, ktoré ťažíme zo sondy sú oblých tvarov, vymleté vodou. Keďže v závrte hrozí zával, začíname (väčšina z nás po prvý raz) stavať výdrevu. Myslím, že na prvý raz to nie je zlé, uvidíme však, či odolá aj času.

Od jari 2005 začíname opäť sondážne práce na lokalite. Ešte skôr však musíme vyťažiť to, čo naplavil topiaci sa sneh do sondy. Počas roka sa stretávame s viacerými problémami ako je napríklad fakt, že máme chytenú iba jednu časť pukliny. Druhú však nevieme lokalizovať, čo nám spôsobuje časté závaly, lebo výdrevu máme robenú iba do hĺbky 4 metre. Tento problém sa vyriešil neskôr sám, pretože zával opadol a my sme lokalizovali aj druhú stranu pukliny. Nebola teda potrebná výdreva až dolu. Prišla však hĺbka –11 metrov, ktorá nám začala spôsobovať nemalé problémy. Preto sme prizvali na pomoc členov OS Plavecké Podhradie. Počas tejto akcie 14.5.2005 bola lokalizovaná chodbička, ktorá sa na konci rozširovala. Mala peknú krasovú výzdobu. Pre vyčerpanie sa nám však už dnu nepodarilo preplaziť.

O týždeň neskôr vyrážame na akciu za účelom preniknúť do tejto chodbičky. Naše nadšenie sa však rýchlo strieda so sklamaním, keď zisťujeme, že z jednej zo stien opadlo na dno približne kubík materiálu. Na lokalitu sa opäť vraciame 20.8.2005, keď začíname odťažovať to, čo opadlo zo stien. Nárast opadnutého materiálu je už minimálny a steny pukliny čisté. Naši priatelia z OS Plavecké Podhradie nám prichádzajú pomôcť 4.9.2005, kedy sa opäť dostávame na miesto, kde sa nachádza chodbička. Po odťažení vidíme už ďalej a zisťujeme, že za chodbičkou sa nachádza aj menšia sienka. Nevieme však, či jaskyňa bude pokračovať ďalej, alebo či pôjde iba o akúsi slepú chodbičku. Ani počas tejto akcie sa nám však do chodbičky nepodarilo preplaziť.

Ďalšia akcia je naplánovaná o týždeň neskôr. V tento deň však veľmi prší a začíname jaskyňu podozrievať, že nás opäť nechce vpustiť do svojich útrob. Sme veľmi zvedaví, čo bude za chodbičkou a preto aj počas dažďa vstupujeme do závrtu. To sme však nemali robiť, pretože do závrtu tiekla z povrchu voda a na dne vytvorila menšie jazierko hlboké asi 30 centimetrov. Okrem prechladnutia sme nič zaujímavé ani v tento deň neobjavili. Deň „D“ prichádza až na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorá pri nás asi tento deň stála. Podarilo sa nám v zložení Peter Halenár, Alexander Lačný Martin Kočkovský, Miloš Pinkas a Lukáš Hájiček objaviť prvých 15 metrov systému v Orešanskej sonde. Najskôr prekonáva plazivku Peter Halenár, ktorý si azda najviac zaslúži vstúpiť dnu ako prvý. Práve preto, že hlavne jeho zanietenosťou k prírode a jaskyniarstvu vďačí Orešanská sonda rozmerom, ktoré momentálne má.

Po prelezení plazivky sa priestor rozširuje do väčšej chodby vysokej 3 metre a širokej 1,5 metra. Na jej konci je na spodu zával. Veríme, že práve to bude cesta, ktorá bude pokračovať. Celkovo sme teda objavili 15 metrov nových priestorov, nie je to určite veľa, ale lokalita je to pre nás perspektívna. Čoho dôkazom je naprútikovaný hlavný systém 1,18 km, ktorý začína pri ponoroch medzi Konskou hlavou a Starou bohatou a veľmi intenzívna vyvieračka.

 

/Alexander Lačný/