Vápenné jamy pri Havranickej jaskyni II.

Pri dokonalejšom prieskume okolia Havranickej jaskyne II. sa nám podarilo nájsť niekoľko desiatok ťažobných jám. Spočiatku sme nevedeli načo tieto jamy slúžili. Až neskôr som v archívoch našiel, že ide o tzv. vápenné jamy, ktoré sa napríklad našli aj na Komberku.

Vápenné jamy sa používali na ťaženie vápenca. Na internete sa nachádzal článok, ako sa toto vápno vyrábalo vo vápenných jamách.

Vápno sa vyrábalo v blízkosti hradu tak, že vápenec sa rozbil na drobné kúsky. Potom sa pálil v peci. Vypálený vápenec sa roztĺkol na prášok a umiestnil do vápennej jamy, kde sa zalial vodou a vápno tu roky zrelo. Niektoré stavebné hute tam pridávali kvôli konzistencii a lepivosti aj mlieko, či víno. Vápno – CaO2 tvrdne tak, že zo vzduchu prijíma CO2 a chemickou reakciou vzniká CaCO3. Čím je teda vápenná malta, či omietka staršia, tým je pevnejšia.

Keďže sa nachádza v blízkosti Smolenický zámok, predpokladáme, že sa vápno používalo práve tu. Smolenický zámok nie je až taký starý, pretože jeho súčasná podoba je zo začiatku 19. storočia, keď na starých stredovekých základoch začal zámok stavať gróf Pálffy. Zo starého hradu pri prestavbe sa zachovala iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945.

Stredoveký hrad však postavili v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdödyovci.

Pri budovaní tohto hradu pravdepodobne používali vápno práve z tejto lokality.

Bolo by zaujímavé túto lokalitu archeologicky preskúmať, či sa v blízkosti týchto jám nenachádzali obydlia, pretože sa tu nachádza aj niekoľko plošín, ktoré mohli byť v stredoveku osídlené práve ľuďmi, ktorí toto vápno vyrábali.

/Alexander Lačný/