Jaskyniarstvo je vo všeobecnosti verejnosti málo známe. Dôvodov je viacero. Jedným z nich je najmä fakt, že je to činnosť veľmi fyzicky náročná a ktorej podľahne iba veľmi málo ľudí. Preto aj v našich radoch máme iba 7 členov, z ktorých aktívni sú iba štyria. Jaskyniarstvo v sebe zahŕňa množstvo ďalších profesií, ako sú napríklad mapovanie, lezenie, potápanie, či teoretické vedomosti z odborov geológie, alebo histórie. Medzi členmi jaskyniarskych skupín teda stretáme ľudí rôznych profesií – od robotníkov cez lekárov až po vysokoškolských profesorov. Každému z nich prináša jaskyniarstvo čosi iného, nepoznaného.
Región Malých Karpát bol od nepamäti lákadlom pre mnohých ľudí zaoberajúcich sa jaskyňami. Od objavenia jaskyne Driny na začiatku 20 storočia už uplynulo veľa rokov. Objavy už neprichádzali v takej veľkej miere a po pomalom útlme oblastnej skupiny Dolné Orešany sa jaskyniarsky život v tejto časti Malých Karpát akoby zastavil. To bol asi hlavný dôvod založenia skupiny Speleoklub Trnava.
Pri zakladaní nám pomohol hlavne významný jaskyniar Mgr. Branislav Šmída, ktorý je známy ako na Slovensku, tak i vo svete. Prvá členská schôdza sa konala 9.3.2001 v Horných Orešanoch a väčšinu členov tvorili Hornoorešanci.
Začiatky boli veľmi zložité, hlavne plno papierovačiek a povolení od Ministerstva vnútra cez Lesnú správu až po Krajský úrad v Trnave. Medzitým sme samozrejme „tajne“ bádali v útrobách Malých Karpát a tešili sa, kedy našu činnosť budeme môcť vykonávať oficiálne.
Tento čas nadišiel a my zachvátení túžbou po objavovaní sme začali prekonávať prvé úspechy i neúspechy v jaskyniach Malých Karpát. V tých časoch sa objavila Hačova jaskyňa, ktorú objavil Miloš Hačo na začiatku roku 2001 a ktorá úplne vyvrátila viaceré dohady o jaskyniach v Malých Karpatoch. Za našej spolupráce sa Hačova jaskyňa rozrástla do rozmerov, v akých je v súčasnosti. Nasledovala ďalšia lokalita s názvom Veterlínska sonda, kde po celý rok zo závalu skál vychádzal intenzívny prievan – čo je pre jaskyniara ten správny znak. Asi po vyťažení 2m3 kameňov, hliny a listov a po odstránení väčších balvanov sme sa dostali do sienky, kde sa prievan strácal. Dôvodom bol pravdepodobne nárazový vietor, ktorý prefukoval čiastočne cez skaly.
Neskôr sme sa presunuli na lokalitu Lačniakove špáry, ktoré boli pre nás hlavne zaujímavé tým, že v zimných mesiacoch, táto vtedy malá dierka odtopila väčšie množstvo snehu. Na začiatku marca 2002 sa začalo s prvými výkopovými prácami. Prvé nálezy jaskynných výtvorov nás hnali stále vpred. Výsledkom bolo 12 akcii, 48 hodín neúnavného kopania a vyťaženého bezmála 11m3 kameňov. Tektonická puklina stále pokračuje ďalej. Ďalšou záhadou boli teploty namerané v jaskyni. V najhlbšom mieste jaskyne teplota dosahovala až +8 stupňov a pri vchode bola teplota +6 stupňov. Treba podotknúť, že meranie bolo vykonané pri teplote -3 stupne. Záhad je viacero, jednou z nich je netopier, ktorý do jaskyne vždy vletel, no nevedno kam zmizol, či veľmi staré polámané kvaple, ktoré nevieme, kde sa vytvorili.
Pri našich aktivitách spolupracujeme aj s inými inštitúciami ako je napríklad Štátna ochrana prírody, ktorá v spolupráci s nami zmapovala a zdokumentovala jaskyne na Dobrej Vode. Ďalej spolupracujeme aj s ľuďmi, ktorý nám čo-to povedia o svojom objave.
Na tento rok máme opäť rozplánované nové lokality veľmi zaujímavého rázu. Po ich objavení by mohli vrhnúť nové svetlo na Malé Karpaty. Problémom v našej skupine, tak ako aj v iných jaskyniarskych skupinách je hlavne nedostatočná členská základňa. Ak by ste teda mali záujem o jaskyniarstvo a kras v Malých Karpatoch a neodradila by Vás ani drina s tým spojená, pridajte sa k nám!
Malé Karpaty ešte stále skrývajú veľa záhad, ktoré čakajú iba na nás…
/Alexander Lačný/
